Kardinál Tagle: Pápež nás žiada o znovuobjavenie misie

Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov sa vracia k listu Františka Pápežským misijným dielam. Pre kardinála je návrat k pôvodnému duchu Cirkvi nevyhnutný, prekonávajúc tým snahy o funkcionalizmus a efektívnosť „naprogramovaných projektov“ za každú cenu. 

Alessandro Gisotti – Mesto Vatikán 

Priaznivý šok na to, aby sa do misionárskeho angažovania Cirkvi vniesol nový elán. Týždeň po zverejnení listu pápeža Františka pre Pápežské misijné diela (PMD) sa kardinál Luis Antonio Tagle v rozhovore pre L’Osservatore Romano a Vatican News vracia ku kľúčovým bodom tohto dokumentu, ktorý mal v Cirkvi i mimo nej veľký ohlas. Pre Prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov je potrebné uplatňovať v praxi to, o čo žiada pápež: znovuobjaviť autentický duch misií, neopierajúc sa pritom o metódy, ktoré sa pod pláštikom efektívnosti a úspechu vzďaľujú od srdca misie: ohlasovania Dobrej zvesti všetkým ľuďom.

Františkov odkaz Pápežským misijným dielam (PMD) mal veľkú odozvu aj ďaleko za horizontom tých, pre ktorých bol určený. Pápež ešte raz zdôraznil, ako veľká je misia v srdci života a identity Cirkvi. Čo z tohto listu Vás oslovilo obzvlášť?

Na liste pápeža Františka Pápežským misijným dielam na fascinuje veľa vecí. Spomenul by som zopár z nich. V prvom rade, Svätý Otec prijal výzvu sa obrátiť na národných riaditeľov PMD počas generálneho zasadnutia, ktoré sa malo uskutočniť v máji tohto roku. Z dôvodu pandémie sa zasadnutie zrušilo. Ale namiesto toho, aby Svätý Otec zobral zrušenie tejto akcie ako príležitosť si oddýchnuť, rozhodol sa napísať a poslať tento list. Pre mňa osobne tento dokument neobsahuje len slová a poznanie pápeža, ale je aj prejavom jeho vášne a záujmu o PMD. Pri čítaní tohto dokumentu by sme mali počúvať jeho dušu, jeho zapálenie, jeho nádeje a jeho obavy. Po druhé, domnievam sa, že aj keď je list adresovaný konkrétne národným riaditeľom PMD, pápež si želá, aby ho čítala, skúmala a meditovala nad ním celá Cirkev, všetok Boží ľud. Národným riaditeľom ponúka návod. Slúži však zároveň aj ako nástroj na skúmanie vedomia celej Cirkvi, pokiaľ ide o ducha misionárskeho angažovania sa. 

Pápež silno zdôrazňuje, že misia je bezplatný dar Ducha Svätého a nie výsledok stratégií, ktoré imitujú „modely efektívnosti sveta“. Čo si myslíte, čo je potrebné urobiť, aby sa vyhlo tomuto riziku funkcionalizmu, efektívnosti nových projektov PMD za každú cenu?

Treba povedať, že pápež František nie je proti efektívnosti a spôsobom, ktoré môžu robiť našu misiu plodnou a transparentnou. Ale varuje nás pred nebezpečenstvom „merať“ misiu Cirkvi iba podľa noriem a výsledkov vopred určených na základe modelov riadenia, nech sú akokoľvek dobré a užitočné. Nástroje efektívnosti môžu pomôcť, ale nemôžu nikdy nahradiť misiu Cirkvi. Aj tú najefektívnejšiu organizáciu Cirkvi môže ukončiť najmenej misionárska osoba. Potvrdzujúc, že misia je darom Ducha Svätého, pápež František nás privádza k niekoľkým základným pravdám, ako napríklad: viera v Boha je darom samotného Boha; kráľovstvo Božie je nastolené a zavŕšené Bohom; Cirkev vytvoril Boh; Cirkev sa prebúdza ku svojej misii, ohlasuje Evanjelium a ide až po samý kraj zeme, pretože zmŕtvychvstalý Pán posiela od Otca Ducha Svätého. Na počiatku Cirkvi a jej misie je dar od Boha, nie ľudský projekt. Ježiš prichádza na stretnutie s nami ako Láska od Otca. Ale našou úlohou je: modliť sa, rozoznávať Boží dar, prijímať ho vo viere a konať na základe neho tak, ako si to želá Pán. Odtrhnutí od tohto koreňa milosti sa skutky Cirkvi, a to nielen projekty PMD, redukujú iba na presne stanovené funkcie a akčné schémy. Prekvapenia a „vyrušenia“ Boha sa pre naše projekty berú ako deštruktívne. Podľa mňa, ak chceme odbúrať riziko funkcionalizmu, musíme sa vrátiť ku zdroju života a poslania Cirkvi: dar Boha v osobe Ježiša a Ducha Svätého. Bez tohto zdroja života bude naša tvrdá drina zdrojom únavy, nudy, úzkosti, súťaživosti, neistoty a beznádeje. Pevne zakorenení v dare Ducha Svätého môžeme, naopak, našej misii a trápeniu čeliť s radosťou a nádejou. 

So silnou predstavou František nabáda PMD, aby „rozbili zrkadlá domu“. Pokušenia narcizmu a sebestačnosti sú „choroby“, ktoré Svätého Otca znepokojujú. Čo môže byť „vakcínou“ proti vírusu, ktorý robí Cirkev chorou?

Narcizmus je výsledok čisto pragmatickej či funkčnej predstavy o misii. Misia sa pomaličky čoraz viac sústreďuje na mňa, na moje meno, na môj úspech, na moje výsledky, na moju reputáciu a na mojich veriacich, a menej na Dobrú zvesť o Božom milosrdenstve, na Ježišov súcit, na prekvapujúce pohyby Ducha Svätého. A keď vykazujeme dobré výsledky, narcizmus a egocentrizmus nás vedú k tomu, že sa cítime sebestační. Moje výsledky mi ukazujú, že sa môžem spoliehať na svoje schopnosti. Potreba Boha a iných ľudí je teda urážkou mojich neobmedzených schopností. Takáto sebestačnosť posilňuje narcizmus. Takáto dynamika láka osobu alebo inštitúcie do pasce mikrosveta autoizolácie, ktorý je opakom misie. To je to zrkadlo, o ktorom hovorí pápež František, aby sme ho rozbili: zrkadlo egocentrizmu. Mali by sme používať priehľadné sklo, ktoré nám umožní vidieť až za horizont samých seba, a nie zrkadlo, v ktorom vidím iba seba a svoje prostredie. Alebo ešte lepšie, ako navrhuje pápež, otvorme okná a dvere, pozrime sa von, choďme k Božiemu stvoreniu, k nášmu susedovi; choďme na koniec našich ulíc, k trpiacim, k hľadajúcim, k mladým, k zraneným. Hľadiac na nich dúfame, že uvidíme aj samých seba. Uvidíme Boha. To sú tie pravé zrkadlá, do ktorých by sme sa mali pozerať. Vakcínou proti narcizmu a sebestačnosti je teda vyjsť zo samých seba. Ta vakcína sa volá „vychádzajúca Cirkev“. Len vtedy sa skutočne nájdeme. Ide tu o zmenu zrkadiel.

Pápež nás tiež vyzýva k tomu, aby sme viac mysleli na chudobnejších než na vlastné presadzovanie sa. Žiada, aby sme sa dotýkali ľudí „tam, kde sú a v rozpoložení ich života“ a dôverovať v sensus fidei Božieho ľudu. Sú PMD pripravené skúmať otázku vnášania nového elánu do ich základného poslania v službe Cirkvi? 

Prepájajúc misiu s konaním Ducha Svätého nám pápež František pripomína, čo je Cirkev, Chrám Ducha Svätého, Boží ľud, aktívny predmet misie. Pripomína PMD, ako aj iným hnutiam zameraným na misie, že misia nepochádza z ich výhradnej kompetencie a že nie sú jedinými strojcami misie. Cirkev, pokiaľ ide o živé budovanie z Ducha Svätého, je misionárom od svojich historických začiatkov. Pápež oprávnene pripomína začiatky PMD v zmysle pomoci, modlitby a dobročinnosti voči jednoduchým ľuďom. PMD sa zrodili vďaka ženám a mužom, ktoré prežili svätosť v ich každodennom bežnom živote, svätosť, ktorá ich povzbudila k tomu, by sa podelili o Ježišov dar s tými, ktorí ho potrebujú. Využívali pritom prostriedky, ktoré im dal Duch Svätý: modlitbu a skutky kresťanskej lásky. Svätý otec nabáda PMD a Cirkev privádzať k zmyslu a uskutočňovaniu misie v každodennom kresťanskom živote, urobiť z misie jednoduchý prvok a bez komplikácií kresťanského života rodín, pracovísk, škôl, podnikov, kancelárií a farností. Myslím, že veľkou výzvou je vedieť, ako pomôcť našim veriacim rozpoznať, že viera je veľkým darom Boha, a nie bremenom. Ak sme radostní a obohatení našimi skúsenosťami z viery, potom môžeme tento dar zdieľať s inými. Misia sa stáva skôr zdieľaním daru než povinnosťou, ktorú treba splniť. Spolu s našimi bratmi a sestrami kráčame spoločne po tej istej ceste, ktorá sa volá misia. Misia a synodalita sa stretávajú. 

Značná časť listu sa venuje darom. Pre pápeža je potrebné prekonávať snahy o vyhľadávanie „veľkých darcov“, transformujúc Pápežské misijné diela na MVO zamerané na zbieranie finančných prostriedkov. Ako sa takéto exhortácie pápeža budú konkrétne realizovať?

Pápež František vo svojej koherentnej predstave vníma dary ako dobročinné milodary, ktoré doprevádzajú modlitbu za misie. Táto perspektíva robí z darov alebo zbierok časť daru viery a misie. Keď je obzor daru nahradený darom efektívnosti v riadení nejakej organizácie, potom sa dary stávajú iba prostriedkami alebo zdrojmi na využívanie viac než hmatateľnými prejavmi lásky, modlitby, podielom na plodoch ľudskej práce. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že peniaze sa budú zbierať v mene misie, avšak bez toho, aby sa stali výrazom misionárskej lásky na strane darcu. Cieľom by sa teda mohlo stať viac jednoduché zameranie sa na získanie želanej sumy peňazí, a nie prebudenie vedomia a radosti misionárov. S pohľadom upretým na finančný cieľ sa pokušenie opierať o štedrých darcov stáva silnejším. Navrhujem, aby sme venovali viac času a energie na to, aby sme ľuďom dali možnosť stretnúť sa s Ježišom a jeho Evanjeliom a byť misionármi v našom každodennom živote. Tí, ktorí sa stávajú angažovanými a radostnými darcami, sú naším najväčším zdrojom, a nie peniaze. Je takisto užitočné pripomínať našim veriacim, že dokonca aj ich malé dary sa zjednotené stávajú hmatateľným prejavom univerzálnej misionárskej lásky Svätého Otca pre Cirkvi v núdzi. Žiadny darček nie je príliš malý, ak je robený pre spoločné dobro.

Nie je Cirkvi bez misie, opakuje ešte raz František vo svojom pôsobivom liste, ktorý pripomína Evangelii Gaudium. Aká je Vaša nádej ako prefekta pre kongregáciu, ktorá má misiu vo svojej DNA?

List Františka národným riaditeľom PMD preberá základné témy od Evangelii Gaudium. Myslím, že Evangelii Gaudiumje originálny spôsob pápeža Františka, ako predstaviť ekleziologické dedičstvo a misiológiu Druhého vatikánskeho koncilu pre našu dobu. Zároveň vyjadruje vplyv Evangelii Nuntiandi Svätého Pavla VI. na misionársku víziu. Za posledných šesťdesiat rokov sme počuli silné a hlasné vyhlásenia, že identitou a zmyslom existencie Cirkvi je misia. Poslaním Cirkvi je zdieľať dar, ktorý dostala. Spomínam si na Prvý list Sv. Jána, ktorý hovorí: „Čo bolo od počiatku, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života… A toto píšeme, aby naša radosť bola úprimná.“ (Ján 1, 1 – 4). Dúfam, že sa budeme môcť vrátiť k týmto jednoduchým a radostným začiatkom Cirkvi a k jej apoštolskému poslaniu. 

Ako to všetko ovplyvňuje tento mimoriadny čas, ktorý žijeme v dôsledku pandémie?

Pandémia COVID-19 vniesla do ľudských rodín veľa utrpenia a strachu. Nemôžeme a nesmieme ignorovať jej vplyv na Cirkev a misiu. Možno bude potrebných ešte veľa rokov na to, aby sme lepšie pochopili zmysel týchto udalostí v našich životoch. No už dnes môžeme povedať, že popri neistotách, izolácii, nezamestnanosti, strate príjmu, ako aj iných dôsledkoch pandémie Duch Svätý vylial v hojnosti dary súcitu, hrdinstva, lásky v rodine, horlivej modlitby, znovuobjavenia Božieho slova, návratu k jednoduchému spôsobu života, hladu po Eucharistii, obavy o Stvorenstvo – ak mám vymenovať iba niektoré. Aj keď sa Cirkev cítila obmedzená vo svojich zvyčajných činnostiach, Duch Svätý pokračoval vo svojej misii bez akéhokoľvek obmedzenia. Cirkev je vyzvaná sa dívať a nadchýnať sa na prekvapujúcimi dielami Ducha Svätého. Tento dar oceňujeme a počas pandémie budeme rozprávať príbehy o skutkoch Ducha Svätého, ako aj počas mnohých nasledujúcich rokov.

Preklad: Mária Ciferská, FIDES – tlačová agentúra Pápežských misijných diel, FOTO: archív PMD

0
    0
    Košík
    Košík je prázdnySpäť do obchodu