V kenských slumoch chudoba udiera aj počas pandémie

„Spoločenský odstup je v Keni ťažko realizovateľný cieľ, v niektorých prípadoch doslova nereálny. Môžeme len dúfať, že sa nákaza nerozšíri,“ opisuje situáciu v africkej krajine otec Andrew Bwalya. Súčasťou tamojších karanténnych opatrení je aj zákaz vychádzania od západu slnka až do piatej hodiny ráno.

Ako príklad uvádza otec Bwalya najväčší africký slum Kibera, nachádzajúci sa na okraji hlavného mesta Nairobi: „ Na území 2,5 km2 sa tu tiesni nekonečný počet ľudí (odhady sa pohybujú v rozmedzí pol milióna až milión obyvateľov). Neexistuje tu žiaden urbanistický plán, v chatrčiach žijú spoločne viaceré rodiny, ktoré zdieľajú jednu kúpelňu. Nie je tu vybudovaná pravidelná sieť ciest, takže ak sa chcete dostať z miesta na miesto, ste nútení prechádzať uličkami a prísť do tesného kontaktu so stovkami iných ľudí. Kebira je pritom len jedným z mnohých get, kde žijú tisíce Keňanov nazhromaždených v úbohých podmienkach.“

Karanténu a zákaz vychádzania nariadili vládne orgány už začiatkom apríla a opatrenia boli predĺžené až do prvého júnového týždňa. Polícia rozostavená na uliciach niekoľkokrát tvrdo zasiahla voči tým, ktorí tieto opatrenia porušili. „Mnoho ľudí musí cestovať za prácou do mesta a keďže doprava je momentálne obmedzená, často sa stáva, že sa nestihnú vrátiť pred západom slnka. Vláda vyčlenila 100 miliónov dolárov na pomoc tým, ktorých pandémia postihla najviac a bude distribuovať 2 500 šilingov (približne 240 dolárov) na jednu chudobnú rodinu. Nebude však jednoduché identifikovať rodiny v núdzi a prideliť im príspevok.“

Otec Bwalya hovorí aj o situácii kresťanov, ktorým karanténa znemožnila sláviť liturgie a stretávať sa: „ Všetky kostoly sú zatvorené a nikto sa nemôže zúčastniť na liturgických slávnostiach, pretože by mu hrozilo zatknutie. Našťastie je pastoračná starostlivosť o sociálne médiá veľmi aktívna a môžeme komunikovať prostredníctvom Facebooku alebo online vysielania. Slávenie Veľkej noci sa vysielalo na hlavnej televíznej a rozhlasovej stanici. Farnosti sú zasa rozdelené do malých skupín a komunít. Tie pozostávajú z približne 20 rodín žijúcich v rovnakej oblasti a pod dozorom kňaza si samy organizujú modlitebné stretnutia a navzájom si pomáhajú vo svojich potrebách. V tomto zložitom období žijú tieto malé spoločenstvá mimoriadnym spoločenským a pastoračným životom.“

FOTO: archív PMD, Preklad: Dominika Salanciová, FIDES – tlačová agentúra Pápežských misijných diel

Misijný fond solidarity KORONA bližšie