Preventívne opatrenia, ktorých cieľom je spomaliť šírenie ochorenia Covid-19 v západnej Afrike, môžu mať vážne dôsledky v oblasti zabezpečenia potravy pre tamojšie obyvateľstvo. Prognózy, ktoré sa robili ešte pred vypuknutím pandémie, odhadovali, že počas obdobia sucha (júl a august 2020) bude 21 miliónov ľudí trpieť závažným nedostatkom jedla. Toto číslo sa pravdepodobne drasticky zvýši. OSN uvádza, že počet hladujúcich v západnej a strednej Afrike by sa mohol počas tohtoročného leta zdvojnásobiť či dokonca strojnásobiť. Namiesto pôvodne predpokladaných 21 miliónov by hladom malo trpieť až 59 miliónov obyvateľov.
Približne 50% tamojšej populácie žije pod hranicou chudoby a prežíva len vďaka samozásobiteľskému poľnohospodárstvu a čiernej práci. Obmedzenie pohybu a karanténa majú pre obyvateľov katastrofálne následky, pretože obmedzujú prístup predávajúcich a kupujúcich na trh, vedú k prerušeniu zásobovacieho reťazca a znemožňujú výkon sezónnych poľnohospodárskych prác.
Na druhej strane zatvorenie trhov spôsobilo nadbytok niektorých plodín, ktoré sa nemohli predávať a stávalo sa, že sa nespotrebované kazili priamo na poliach.
Reštrikcie v medzinárodnom obchode zasa spôsobili ťažkosti pri presune potravín z jednej krajiny do druhej v rámci regiónu. Krajiny západnej a strednej Afriky trpia nedostatkom jedla a ak chcú nakŕmiť svojich obyvateľov, sú závislé od dovozu potravín zo zahraničia. Týka sa to predovšetkým obilnín, konkrétne ryže, ktorej domáca produkcia pokrýva len okolo 50% celkovej spotreby. Obmedzenia tohto druhu sú preto dnes jedným z najpálčivejších problémov oblasti subsaharskej Afriky. Súčasná kríza však zároveň ponúka africkým krajinám a regionálnym štruktúram možnosť znova prehodnotiť svoju poľnohospodársku politiku. Ideálnym výsledkom by bolo vytvorenie pružnejšieho potravinového systému, ktorý by bol schopný udržateľne riešiť problémy hladomoru a podvýživy a umožnil lepšie sa pripraviť na budúce krízy.
FIDES – tlačová agentúra Pápežských misijných diel, Preklad: Dominika Salanciová FOTO: archív PMD