Rím – „Viac ako kedykoľvek predtým potrebujú byť Stredoafričania pokorní, aby našli silu lásky“ povedal Jeho Excelencia Mgr. Dieudonné Nzapalainga, Arcibiskup z Bangui a prezident biskupskej konferencie v interview pre tlačovú agentúru Fides počas návštevy Ad Limina biskupov Strednej Afriky.

Vaša Excelencia, aké sú výzvy, ktorým čelí vaša krajina na ceste k zmiereniu?
Výzvy, ktorým čelíme sa týkajú tých, čo žijú v Stredoafrickej republike a tých, ktorí odtiaľto utiekli a žijú ako cudzinci v susedných krajinách. Mávali sme konflikty, ale teraz je čas zasadnúť k stolu, pozrieť sa jeden druhému do očí, zaujať zodpovedné stanovisko a uzmieriť sa. Človek nemôže žiť v nepriateľstve, nenávisti a v zlobe. Je predsa možné odpustiť si navzájom, začať odznova a situáciu vyliečiť.

K tomuto ale potrebujeme pokoru a odvahu povedať: „Zranil som iných ľudí.“ Vďaka tejto slabosti, ktorá vychádza z ľudskosti, nájdeme silu lásky. Stále máme na území Strednej Afriky i v okolitých štátoch Afričanov zo Stredoafrickej republiky, ktorí spia na uliciach alebo v kostoloch a Afričanov, ktorí žijú v permanentnom strachu, pretože niektoré skupiny ešte stále držia zbrane. Sú aj takí, ktorí utiekli do Kamerunu, Sudánu, Demokratickej republiky Kongo a Kongo Brazzaville, a ktorí stále čakajú na návrat do ich vlasti, keď bude bezpečnostná situácia lepšia. Ak my, ktorí sme sa rozhodli zostať tu v Stredoafrickej republike, chceme zlepšiť situáciu svojich blížnych, ktorí žijú v ťažkých a neistých podmienkach v cudzine, musíme sa poponáhľať s hľadaním dohody, aby sme im mohli ponúknuť možnosť vrátiť sa domov a žiť dôstojne ako človek, nie ako zviera.

Počas občianskej vojny ste Vy a iný náboženskí vodcovia (imám Kobin Layana a pastor Nguerekoyame Gbangou) spoločnými rozhovormi došli k záveru, že nejde o vojnu rôznych náboženstiev…
„Toto nie je vojna náboženstiev. Imám Layana bol mojím hosťom 5 mesiacov. Jedli sme za jedným stolom a mali sme rovnaký pohľad na situáciu. Obhajovali sme jeden a ten istý prípad: chceme obrániť obyčajného človeka v Stredoafrickej republike a snažili sme sa pomôcť tým, ktorí boli v ťažkostiach. Keď je človek ďaleko, môže si vytvoriť falošný obraz celej situácie, ale keď sa dostane bližšie, tak získa naozaj reálny pohľad na vec. Potrebujeme sa rozprávať s moslimami, ktorí sú naši bratia. Tu musíme byť tiež skromní, pretože riešenia sa hľadajú spoločne.“

Hrozí, že radikálne skupiny džihádistov preniknú do vašej krajiny?
„Varovali nás, ešte pred vypuknutím krízy, o možnej infiltrácii džihádistov do Stredoafrickej republiky. Povedali sme: „Pozor, ak nie sme v našej krajine jednotní, tak iné problémy ako napríklad džihádizmus, tu získajú pevné miesto a zničia a destabilizujú naše hodnoty. Preto sme ako náboženskí vodcovia spoločne napísali listy, v ktorých píšeme, že kríza v Stredoafrickej republike nie je krízou náboženskou, ale krízou politickou. Čím sme viac zjednotení, tým to bude ťažšie pre tieto cudzie skupiny a pre cudzie ideológie preraziť do našej krajiny.

foto: Open Doors International

Nairobi – „Pri spomienke na teroristický útok, ktorý sa uskutočnil v hlavnom meste Kene, by sme mali pokračovať v modlitbách za tých, ktorých sa táto tragédia bezprostredne dotkla – aj za tých, ktorí boli príčinou tejto tragédie – aby sa zmenili, prestali zabíjať a začali rešpektovať život“, povedal kardinál John Nyne, arcibiskup z Nairobi, počas ekumenickej modlitby na pamiatku obetiam útoku na univerzite v Garisse z 2. apríla tohto roku. Počas útoku, ku ktorému sa prihlásila somálska militantná skupina Shabaab, prišlo o život 148 ludí. Toto modlitbové stretnutie sa konalo 11.5.2015 a zúčastnili sa na ňom hlavní predstavitelia Katolíckej cirkvi, Africká vnútrozemská cirkev, Cirkev vyslobodenia a Presbyteriánska cirkev.

Neistota, ktorú prežívajú ľudia v rôznych oblastiach Kene, bola odsúdená miestnou biskupskou konferenciou. Jeho Excelencia Mgr. Martin K. M. , arcibiskup z Mombasy, vyhlásil, že táto neistota rozpútava nepokoje, rozbroje a antipatiu medzi rôznymi náboženskými skupinami. „Niektorí hovoria, že Boh od nás odišiel. Niektorí sa pýtajú: „Opustil Boh Keňu“? Boli sme pýchou Afriky po celé roky. Boli sme známi svojou politickou vyspelosťou, boli sme ekonomickým a turistickým centrom. Ale tieto časy sú preč kvôli terorizmu a kriminalite v krajine.“

Eliu Wabukala, primát Anglikánov v Keni, na záver zavrhol „kultúru s krátkou pamäťou, kde sa za každým útokom robí veľký hluk, len kvôli tomu, aby potom nastalo úplné ticho“ a urgoval vládu, aby zabezpečila spravodlivosť, pretože „počujeme o zatknutiach a ľuďoch, ktorí sú predvolaní pred súd, ale nikdy nepočujeme, že by boli nejaké prípady úspešne uzavreté.“

foto: Insight Scoop

Lahore – Obnoviť harmóniu, bezpečie a dôveru medzi kresťanmi v Youhanabade, v okrese Lahore, ktorý bol zasiahnutý dvoma nedávnymi útokmi na kresťanské kostoly, bolo cieľom stretnutia zorganizovaného v posledných dňoch Radou pre medzináboženský dialóg a Medzináboženskou konferenciou pre mier, organizáciami, ktoré pracujú na medzináboženskom dialógu v Lahore. Koordinátor Rady, p. Francis Nadeem OFM Cap, spolu s Edwardom Qaisarom, priviedli k jednému stolu vedúcich moslimských a kresťanských lídrov, akademikov, intelektuálov, zástupcov občianskej spoločnosti a miestnych obyvateľov Youhanabadu.

Účastníci diskutovali do hĺbky o sociálnej a náboženskej situácii v Pakistane. Všetci sa zhodli, že „je tu pokračujúca snaha o vyostrenie konfliktu a nedorozumení medzi kresťanskými a moslimskými obyvateľmi v krajine“, hovorí p. Nadeem, ktorý je provinčným predstaveným kapucínov v Pakistane.

„Úsilie vyvinuté fórami a organizáciami, ako je tá naša – pokračuje – priniesli už svoje výsledky a pomohli rozvinúť náboženskú harmóniu v krajine. Dôrazne odsudzujeme teroristické útoky a zabíjanie nevinných ľudí v Pakistane a v ďalších krajinách Blízkeho východu“.

Účastníci tiež zapálili sviečky ako symbol mieru a vyzvali vládu a politických vodcov, aby prijali iniciatívy, ktoré sú zamerané na harmonický a mierový rozvoj v Pakistane.

foto: Islamabadradio.com

Hassaké – Koaličné sily pod vedením USA, ktoré sú zapojené do vojenských zásahov zameraným proti pozíciám džihádistického Islamského štátu (ISIS), zintenzívnili nálety na východnom brehu rieky Khabur, v oblasti severovýchodnej sýrskej provincie Jazira, ktorá bola napadnutá a obsadená skupinou ISIS vo februári minulého roku. Miestne zdroje povedali agentúre Fides, že ofenzíva koalície podporuje protiútok kurdských milícií, ktorým sa v poslednej dobe podarilo získať späť niektoré dediny v tejto oblasti, a vytlačiť bojovníkov ISIS.

Pozdĺž údolia rieky Khabur, ktorá je prítokom Eufratu, bolo viac ako 30 kresťanských dedín, ktoré boli založené v tridsiatych rokoch, a v ktorých si našli asýrski a chaldejskí kresťania z Iraku, ktorí utiekli pred masakrami páchanými irackou armádou, útočisko. 23. februára tohto roku bola táto oblasť napadnutá džihádistami z Islamského štátu, čo vyústilo v masový exodus asýrskeho obyvateľstva a v držanie viac ako 230 kresťanov ako rukojemníkov.

S ohľadom na ich situáciu rozšírila v posledných dňoch Asýrska sieť pre ľudské práva (ANHR) informáciu, že v marci požadovali ozbrojenci ISIS výkupné vo výške 22 miliónov dolárov výmenou za ich prepustenie, čo zodpovedá takmer 100 tisíc dolárom za každého rukojemníka. Čeliac nemožnosti splniť takúto astronomickú žiadosť asýrskou komunitou, boli zastavené rokovania a všetky pokusy o opätovné otvorenie vyjednávania prostredníctvom hláv miestnych klanov boli bezvýsledné. Miestne zdroje hovoria, že sami džihádisti uvádzajú, že už nemajú v úmysle vyjednávať o prepustení rukojemníkov na ekonomickej báze. Tie isté zdroje sa domnievajú, že džihádisti mohli zmeniť stratégiu s perspektívou použitia asýrskych rukojemníkov ako potenciálne ľudské štíty pred akýmkoľvek útokom kurdských milícií alebo koaličných lietadiel proti ich pozíciám.

foto: AFP

Na arcibiskupskom úrade v Trnave sa vo štvrtok 16. apríla uskutočnilo stretnutie Národnej misijnej rady Pápežských misijných diel (PMD), ktorej cieľom bolo vyhodnotiť minuloročné aktivity PMD na Slovensku a spoločne naplánovať činnosť tejto organizácie na obdobie 2015-16.

Na tomto stretnutí sa pod záštitou predsedu Rady pre misie pri KBS Mons. Jána Oroscha zúčastnili národný riaditeľ PMD páter Viktor Jakubov, koordinátorka pre komunikáciu a fundraising a diecézni riaditelia zodpovední za činnosť PMD v piatich rímskokatolíckych diecézach a dvoch gréckokatolíckych eparchiách.

Stretnutie sa začalo slávením sv. omše, počas ktorej upozornil Mons. Ján Orosch na úskalia misijnej práce a vyzdvihol vytrvalosť a oddanosť misijných pracovníkov doma i vo svete. Program pokračoval v interaktívnom formáte, počas ktorého páter Jakubov otváral témy a oblasti činnosti PMD realizované v roku 2014, ktoré sprevádzala hodnotiaca diskusia s návrhmi na zlepšenie v tomto a v budúcom roku.

V minulom roku prešli PMD niekoľkými významnými zmenami, ktoré sa týkajú nového vizuálneho charakteru, loga, ale i zvýšenia kvality a profesionalizácie ich publikácií a ostatných aktivít. Jedným z plánov na tento rok je okrem iného zintenzívnenie propagácie slávenia Misijnej nedele, ako aj príprava konkrétnej ponuky „adopcie“ seminaristov z misijných krajín.

Veľkú zásluhu na tomto posune majú diecézni riaditelia, ktorí boli menovaní len v minulom roku a ktorí sa postarali o zvýšenie povedomia o PMD v jednotlivých diecézach, ako aj o nárast celonárodnej podpory misií.

foto: ABÚ Trnava
zľava doprava: vdp. Jozef Benko (DR PMD Spiš), vdp. Róbert Kiss (kanonik), vdp. Marián Záhumenský (DR PMD Žilina), vdp. Cyril Sitár (DR PMD Bratislava), vdp. Matúš Marcin (DR PMD gr.kat. Košice), sr. Štefánia Blichová OSBM (DR PMD gr.kat. Prešov), Mons. Ján Orosch, vdp. Viktor Jakubov (nár. riaditeľ PMD), Michaela Pobudová (koordinátorka pre komunikáciu a fundraising PMD), Mons. Zoltán Pásztor (DR PMD Košice), vdp. Martin Felix (DR PMD Banská Bystrica)

Vatikán – „Kvetnú nedeľu som prežil v jordánskom Ammáne, kde sú utečenci vítaní v tamojších farnostiach, potom som šiel do Bagdadu v Iraku. Väčšinu svojho času som strávil na severe, v oblasti irackého Kurdistanu, kde som slávil veľkonočné obrady a kde som sa stretol s rodinami, nielen kresťanskými, ktoré utekajú pred násilím tzv. islamského štátu, a tiež som navštívil náboženské a inštitucionálne orgány, ktoré sa podieľajú na ich prijímaní.“ Kardinál Fernando Filoni, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, sa podelil o svoje dojmy v rozhovore pre L’Osservatore Romano, v ktorom porozprával o svojej nedávnej ceste do Iraku počas Svätého týždňa, vyslaný pápežom Františkom, aby vyjadril súcit a solidaritu s rodinami, ktoré žijú každodenne v ťažkej situácii.

„Vo všetkých dedinách, rovnako ako v táboroch zriadených v meste, som nachádzal lásku – povedal kardinál – ľudia si to veľmi cenili. Vo všetkých domoch a farnostiach, kde som šiel mi bolo povedané: „Vaša prítomnosť je pre nás požehnaním.“ A všetky stretnutia boli zakončené modlitbou a požehnaním. Pri rozhovoroch s nimi som ich vyzýval, aby nestrácali nádej, a ubezpečoval som ich, že sme nezabudli a nikdy na nich nezabudneme. Tiež som ich povzbudzoval k tomu, aby sa pozerali dopredu.“

Čo sa týka pohostinnosti, ktorá je prejavovaná vysťahovaným rodinám, kardinál vysvetľuje, že „napríklad v Arbile sú domovy prenajaté prostredníctvom Charity a neziskové organizácie pokrývajú náklady na ubytovanie dvoch alebo troch rodín v jednom byte, potom sú tam školy alebo aj iné budovy, ako je veľké nákupné centrum, ktoré ešte nebolo dokončené a kde rodiny našli úkryt. Životné podmienky sú ťažké.“ Záväzok farností je dôležitý: „Od Duhocu k Arbilu, od Suleimanjia do Alqosh, kresťanské komunity otvorili svoje dvere a každá komunita je k týmto ľuďom pohostinná.“

Všetky iracké rodiny očakávajú, že sa budú môcť vrátiť „do svojich domovov, do svojich dedín. Nezáleží im na tom, že môžu nájsť len ruiny a rabovanie, myšlienka rekonštrukcie ich nedesí. A my sme pripravení pomôcť im začať odznova.“

foto: conggiao.info