„Skutočné počty nakazených koronavírusom na predmestiach angolskej metropoly Luanda ďaleko prevyšujú vládne štatistiky,“ vysvetľuje kňaz a misionár Renzo Adorn. Odhady naznačujú, že v krajine sa prípady môžu rátať na tisícky, nie na stovky, ako sa to uvádza v oficiálnych hláseniach. Ide väčšinou o mladých ľudí a úmrtí našťastie nie je veľa. Napokon, miestni zvyknú hovoriť, že „Boh je Afričan“, a preto sa o nich stará s o to väčšou láskavosťou.
„V priebehu svojej histórie si naši ľudia prešli už viacerými epidémiami, vďaka čomu sú určite silnejší a odolnejší,“ konštatuje otec Adorn. „Opatrenia sa však sprísnili. Počiatočný zákaz vychádzania nahradil núdzový stav. Luanda je izolovaná od vonkajšieho sveta a kontrolovaná armádou, ktorá zaručuje, že do provincie nikto nevstúpi a nikto ju neopustí. Strážené sú aj hraničné rieky. Našťastie bol trikrát do týždňa povolený trh, inak by ľudia hladovali. Na predmestiach však vládne veľký chaos. Veľký trh v meste Kikolo je stále zatvorený a vláda ho plánuje ohraničiť dlhým plotom. Menší obchodníci sa preto presťahovali do susedných uličiek, ktoré sa premenili na obrovský chaotický trh. Neustále sa sem hrnú ľudia, poháňaní hladom a základnými životnými potrebami.
Ako farnosť sme prijali viaceré opatrenia, ktoré sú zamerané predovšetkým na pomoc tým najbiednejším. Niekoľkým stovkám ľudí sme distribuovali potravinové balíčky. Keďže sme teraz o niečo voľnejší v uskutočňovaní náboženských aktivít, začal som prijímať ľudí aj priamo na fare. Spovedám, počúvam o problémoch svojich farníkov a zbieram aj finančné dary, ktoré nám miestni prinášajú na pomoc farnosti. Najviac štedrosti preukazujú vždy tí najchudobnejší.“
Misionár sa pripravuje aj na ťažkosti súvisiace s obnovením slávenia bohoslužieb, ktoré sa očakáva v nedeľu 21. júna: „ Hľadáme spôsoby, ako čo najlepšie privítať ľudí v kostole po trojmesačnej Eucharistickej abstinencii a vyhnúť sa pritom návalom veriacich. Svätú omšu o 7.00 ráno navštevuje okolo 1 500 veriacich, detskú omšu o 9.00 približne 600 – 700 a bohoslužba o 11.00 zvykne privítať ďalšiu tisícku mladých ľudí. Na kostolnom nádvorí máme len obmedzený priestor, ktorý je v tomto čase navyše oklieštený lešením (pracuje sa na zväčšení kostola). Okrem toho máme k dispozícii niekoľko kaplniek roztrúsených na území farnosti, v ktorých sa organizujú nedeľné modlitby. Nazývame ich kaplnkami, ale sú pomerne veľké.“ Otec Adorn veľmi vyzdvihuje aj prácu dobrovoľníkov a skautov: „ Sme tu totiž spolu len dvaja kňazi – otec Jacques (43 rokov, nie optimálny zdravotný stav) a ja, osemdesiatjedenročný.“
„Veľké riziko podstúpi Angola v júli, kedy sa znova otvoria školy. Vláda pristupuje k tomuto kroku napriek varovaniam odborníkov. Školy sú všade preplnené a priemerný počet žiakov v triede prevyšuje 50. Okrem toho na verejných školách chýba toaleta. Nie je vôbec neobvyklé vidieť, ako učitelia a žiaci žiadajú obyvateľov susedných domov o povolenie použiť ich toaletu. Musíme sa tiež postaviť pred otázku, ako zabezpečiť spoločenský odstup v našej farskej škole. Vyučovanie sa možno rozdelí na tri fázy, aby sa zmenšil počet žiakov v triede. Potom však budeme potrebovať viac učiteľov a zvýšia sa nám náklady na zamestnancov. Taká je už naša každodenná realita. Nech Pán aj naďalej ochraňuje Angolu!“
FIDES – tlačová agentúra Pápežských misijných diel, Preklad: Dominika Salanciová FOTO: archív PMD