17. februára 2022 prijal trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch, ktorý je zároveň predsedom Rady pre misie pri KBS, riaditeľa Pápežských misijných diel (PMD) na Slovensku o. Ivana Kňazeho. Riaditeľ PMD informoval otca arcibiskupa o činnosti PMD a odovzdal mu pastoračnú a finančnú správu za rok 2021, ktorá bude predložená na najbližšom zasadaní Konferencie biskupov Slovenska.

Na stretnutí boli prerokované aj plánované aktivity PMD, z ktorých najdôležitejšou bude blahorečenie Paulíny Jaricotovej. Zakladateľka PMD bude blahorečená 22. mája 2022 vo francúzskom meste Lyon. Ďalšou plánovanou aktivitou je zasadnutie Rady pre misie, ktorého sa v septembri zúčastnia zástupcovia misijných organizácií a reholí na Slovensku. Otec arcibiskup ďalej vyslovil prosbu, aby boli na Slovensku zmapovaní všetci slovenskí misionári, ktorí pôsobia v zahraničných misiách, a to nielen v misijných krajinách, ale aj v Európe. Zároveň prejavil túžbu, aby sa ľudia za misionárov modlili, čo je úlohou pre PMD. Otec arcibiskup takisto požehnal novú aktivitu, ktorú PMD pripravujú v rámci Misijného diela detí. Ide o vytvorenie modlitbovej siete zo skupiniek detí, ktoré sa budú každé dva týždne modliť ruženec za misie, za Svätého Otca a za Slovensko. 

Na záver otec arcibiskup poďakoval všetkým dobrodincom, ktorí pracujú pre misie a podporujú ich, a udelil im aj celému dielu svoje biskupské požehnanie. 

 Zdroj: PMD na Slovensku

Z poslednej štatistickej ročenky Cirkvi vyplýva, že Katolícka cirkev vo svete prevádzkuje 532 inštitúcií pre ľudí chorých na lepru. 201 z nich je v Afrike, 41 v Amerike, 269 v Ázii, 19 v Európe a 2 sú v Oceánii. Krajiny podľa počtu centier pre pacientov s leprou: Afrika – Madagaskar (31), Demokratická republika Kongo (26), Egypt (24); Centrálna Amerika – Mexiko (3); Centrálna Amerika Antily – Haiti (2); Južná Amerika – Brazília (18), Kolumbia (5), Čile (4); Ázia – India (216), Vietnam (15), Indonézia (9); Oceánia – Papua Nová Guinea (2); Európa – Ukrajina (10), Belgicko (8).

Posledná januárová nedeľa v roku 2022 bola zároveň 69-tym Svetovým dňom lepry. V roku 1954 ho založil francúzsky spisovateľ a žurnalista Raoul Follereau, známy ako „apoštol lepry“. Bojoval proti akejkoľvek forme sociálneho vylúčenia a nespravodlivosti spájanej s leprou.

V súčasnosti je lepra podľa záznamov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) jedným zo zanedbávaných tropických ochorení. Aj keď sa dá liečiť, ostáva verejno-zdravotným problémom v niekoľkých krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky, a to pre neisté sociálno-ekonomické podmienky, v ktorých sa ochorenie ľahko prenáša a je náročné ho diagnostikovať v skorom štádiu.

Iniciatívy pre malomocných po celý rok podporuje talianska asociácia „Amici di Raoul Follereau“ (Priatelia Raoula Follereaua) a WHO začiatkom septembra už tradične publikovala správu o aktuálnej situácii s leprou vo svete.

Najskôr je potrebné podotknúť, že za rok 2020 z celkového počtu 221 krajín podalo správu len 127 krajín v porovnaní so 160 krajinami v roku 2019. Minulý rok vo svete diagnostikovali lepru 127 396 ľuďom (z toho 38,6 % žien), čo je s poklesom o 37,1 % podstatne nižšie číslo oproti roku 2019 (202 185 ľudí). Náhly pokles však môže vyplývať aj z nedostatku zozbieraných dát počas pandémie Covid-19, preto sa pri kalkulovaní dlhodobého vývoja ochorenia musia zaznamenané údaje interpretovať obozretne. 

Katolícka cirkev má dlhoročné skúsenosti s podporou malomocných. Často ich opustí aj vlastná rodina, preto im ponúka nielen zdravotnú starostlivosť, ale aj duchovnú podporu, konkrétny spôsob liečby a možnosť opätovného začlenenia sa do spoločnosti. V mnohých krajinách sú malomocní vážne diskriminovaní, pretože tam prevláda presvedčenie, že ide o nevyliečiteľnú chorobu a na tele môže spôsobiť závažné deformácie.

Medzi náboženskými inštitúciami, ktoré sa popri evanjelizácii zasvätili zdravotnej pomoci a spoločenskej reintegrácii pacientov s leprou v minulosti, ale aj dnes, môžeme spomenúť napríklad rehoľu Kamiliánov („Služobníci chorých“), františkánskych misionárov Márie, Dcéry Najsvätejších sŕdc Ježiša a Márie (založil ich saleziánsky misionár, bl. otec Luigi Variara), františkánskych minoritov a kapucínov, jezuitov a misionárov Consolaty, misionárov Komboniánov, misionárov PIME alebo misijné sestry Nepoškvrneného počatia.

Poznáme tiež niekoľko blahoslavených a kanonizovaných misionárov, ktorí svoj život venovali zmierňovaniu bolesti pacientov s leprou. Patrí k nim belgický svätec Jozef Damián De Veuster SSCC (1840 – 1889), známy ako apoštol malomocných na ostrove Molokai. Po tom, čo strávil 16 rokov medzi malomocnými, sa vo veku 49 rokov sám nakazil leprou a zomrel. „Damián bol predovšetkým katolícky misionár“, povedal pápež Benedikt XVI pri príležitosti jeho kanonizácie vo svojej homílii: „Otec Damián je dnes známy ako hrdina kresťanskej lásky, pretože sa skutočne stotožnil s obeťami lepry“.

Nemecká svätica Marianne Cope OSF (1838 – 1918) pôvodom z Hesse, v roku 1862 vstúpila do Kongregácie sestier tretieho rádu sv. Františka zo Syracuse (New York). Pracovala ako učiteľka, potom ako sestra v nemocniciach a v roku 1883 odišla na Havaj, kde slúžila ako sestra v klinike pre malomocných na Honolulu a na ostrove Molokai. Dlhý čas pracovala s misionárom Damiánom de Veusterom a neskôr pokračovala v jeho diele. Zomrela na súostroví Moluky v roku 1918 po 35-tich rokoch života s malomocnými.

Blahoslavený Ján Beyzym SI (1850 – 1912) sa narodil na území dnešnej Ukrajiny a vo veku 48 rokov s dovolením jeho predstavených odišiel na Madagaskar, aby sa zasvätil pomoci malomocným. Všetky sily, talenty a celé svoje srdce dal chorým, opusteným, hladujúcim a odsunutým na okraj spoločnosti. Aby im mohol byť nablízku v noci aj vo dne, usadil sa medzi nimi. Svojou priekopníckou prácou sa stal predchodcom novodobej starostlivosti o malomocných. Vďaka darom dobrodincov a krajanov postavil v Marane nemocnicu pre 150 chorých. Ľuďom priniesol nádej a možnosť liečby. Nemocnica stojí na rovnakom mieste do dnešného dňa.

ZDROJ: Agenzia Fides 

„Hlboko sa ma dotýka utrpenie mladých žien a dievčat, obetí obchodovania s ľuďmi v Kuvajte a iných štátoch Perzského zálivu, s ktorými sa stretávam na našom imigračnom úrade,“ hovorí sestra Janice McLaughlin. Je členkou rehoľného spoločenstva Maryknoll, jedného zo zakladateľov Afrického fóra pre katolícku sociálnu náuku, ktoré sa venuje pomoci ženským obetiam obchodu s ľuďmi. „Lukratívne ponuky práce vylákajú tieto ženy do zahraničia, kde sa s nimi zaobchádza neľudským spôsobom. Je preto potešujúce vidieť, že niektorým z nich sa podarilo prekonať spôsobenú traumu.“
V uliciach mesta Harare, metropoly Zimbabwe, sa nachádzajú nástenky plné inzerátov ponúkajúcich voľné pracovné miesta na Strednom východe, v severnej Afrike, Taliansku, Španielsku či v iných európskych krajinách. Najčastejšie ponúkané pozície sú predavačka, upratovačka, čašníčka v hoteli alebo v reštaurácii či kuchárka. V skutočnosti však ide o pascu. Len čo dievčatá dorazia do cieľovej krajiny, vezmú im ich doklady a využívajú ich ako otrokyne alebo ich nútia do prostitúcie.
Takéto praktiky podnietili rehoľné sestry v Zimbabwe organizovať každý mesiac v školách a kostoloch semináre s cieľom zvýšiť povedomie žien. Semináre majú zároveň pomôcť tým ženám, ktoré sa už stali obeťami nehumánneho zaobchádzania. Africké fórum pre katolícku sociálnu náuku poskytuje ženám pomoc vo forme poradenstva či podpory pri opätovnom začlenení sa do rodiny. Podáva tiež pomocnú ruku pri organizovaní svojpomocných projektov žien.
„Obchodovanie s ľuďmi ničí životy mnohých nevinných, najmä mladých žien a dievčat. Aby sme proti nemu mohli úspešne bojovať, je potrebné naše spoločné úsilie.“

Pandémia Covid-19 má však vplyv aj na aj na prácu týchto obetavých rehoľníčok. Obete obchodu s ľuďmi sú ukrátené o osobné poradenstvo z tváre do tváre a mnohé z nich prišli o svoje živobytie. Rehoľné sestry preto začali využívať na komunikáciu so svojimi klientkami moderné technológie, či už telefonické hovory, SMS správy, e-maily alebo aplikáciu WhatsApp.

Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce je na celom svete okolo 40 miliónov obetí obchodovania s ľuďmi, z čoho 25 miliónov je novodobých otrokov a vyše 15 miliónov je obetí nútených manželstiev. Správa OSN udáva ako najčastejšie účely obchodu s ľuďmi sexuálne vykorisťovanie, sexuálne a domáce otroctvo, nútené manželstvá a rôzne druhy nútenej práce.

FIDES – tlačová agentúra Pápežských misijných diel, Preklad: Dominika Salanciová FOTO: archív PMD

Preventívne opatrenia, ktorých cieľom je spomaliť šírenie ochorenia Covid-19 v západnej Afrike, môžu mať vážne dôsledky v oblasti zabezpečenia potravy pre tamojšie obyvateľstvo. Prognózy, ktoré sa robili ešte pred vypuknutím pandémie, odhadovali, že počas obdobia sucha (júl a august 2020) bude 21 miliónov ľudí trpieť závažným nedostatkom jedla. Toto číslo sa pravdepodobne drasticky zvýši. OSN uvádza, že počet hladujúcich v západnej a strednej Afrike by sa mohol počas tohtoročného leta zdvojnásobiť či dokonca strojnásobiť. Namiesto pôvodne predpokladaných 21 miliónov by hladom malo trpieť až 59 miliónov obyvateľov.

Približne 50% tamojšej populácie žije pod hranicou chudoby a prežíva len vďaka samozásobiteľskému poľnohospodárstvu a čiernej práci. Obmedzenie pohybu a karanténa majú pre obyvateľov katastrofálne následky, pretože obmedzujú prístup predávajúcich a kupujúcich na trh, vedú k prerušeniu zásobovacieho reťazca a znemožňujú výkon sezónnych poľnohospodárskych prác.
Na druhej strane zatvorenie trhov spôsobilo nadbytok niektorých plodín, ktoré sa nemohli predávať a stávalo sa, že sa nespotrebované kazili priamo na poliach.
Reštrikcie v medzinárodnom obchode zasa spôsobili ťažkosti pri presune potravín z jednej krajiny do druhej v rámci regiónu. Krajiny západnej a strednej Afriky trpia nedostatkom jedla a ak chcú nakŕmiť svojich obyvateľov, sú závislé od dovozu potravín zo zahraničia. Týka sa to predovšetkým obilnín, konkrétne ryže, ktorej domáca produkcia pokrýva len okolo 50% celkovej spotreby. Obmedzenia tohto druhu sú preto dnes jedným z najpálčivejších problémov oblasti subsaharskej Afriky. Súčasná kríza však zároveň ponúka africkým krajinám a regionálnym štruktúram možnosť znova prehodnotiť svoju poľnohospodársku politiku. Ideálnym výsledkom by bolo vytvorenie pružnejšieho potravinového systému, ktorý by bol schopný udržateľne riešiť problémy hladomoru a podvýživy a umožnil lepšie sa pripraviť na budúce krízy.

FIDES – tlačová agentúra Pápežských misijných diel, Preklad: Dominika Salanciová FOTO: archív PMD

Kríza zdravotníckeho sektora v Papue-Novej Guinei sa v posledných mesiacoch stupňuje. Lekári a zdravotné sestry z katolíckych zdravotníckych služieb a zariadení boli od 3. júla nútení buď obmedziť svoju prácu, alebo ju úplne prestať vykonávať. Vláda im totižto od začiatku roka 2020 nevyplatila ich mzdy a potrebné peňažné dotácie.

„Je pochopiteľné, že vláda v čase pandémie a nestabilnej ekonomickej situácie zápasí s finančnými ťažkosťami, je však potrebné stanoviť si priority,“ píše otec Giorgio Licini, generálny tajomník Konferencie biskupov Papuy-Novej Guiney a Šalamúnových ostrovov.

„Problematické sú najmä zdravotnícke služby na vidieku. Cirkev je síce schopná zabezpečiť núdzovú pomoc, avšak bez platov hradených zo štátnej kasy nedokáže zdravotnícke zariadenia udržiavať v chode dlhšie ako jeden rok. Vláda preto nesmie zabúdať na najvzdialenejšie oblasti krajiny. Svet vyjde z pandémie chudobnejší a neostane v ňom žiaden priestor pre chamtivosť. Inak ľudská arogancia vytlačí milióny biednych na okraj spoločnosti a ponechá ich napospas hladu, chorobám a smrti.“

Rôzne kresťanské denominácie spravujú v Papue-Novej Guinei až 50% všetkých zdravotníckych zariadení. Tie sa nachádzajú najmä v dedinách, kde chýba vládna infraštruktúra a sú tak nenahraditeľné pre milióny znevýhodnených občanov v krajine. 

Otec Licini vyzdvihuje aj skutočnosť, že Papua ako jedna z mála krajín neinvestuje veľké čiastky do zbrojenia. Má čo robiť so zabezpečením finančných prostriedkov na základné služby, štátny aparát a budovanie infraštruktúry pre rastúcu populáciu. Každý štát je zodpovedný za osud svojich obyvateľov. Plnenie štátnych záväzkov sa odráža práve v spôsobe, akým sa zaobchádza s marginalizovanými a chudobnými občanmi.

FIDES – tlačová agentúra Pápežských misijných diel, Preklad: Dominika Salanciová FOTO: archív PMD

Nedávna minulosť Sierra Leone sa niesla v znamení občianskej vojny a mnohých ukrutností, preto sa každý akt násilia musí vnímať ako výstražný signál. V priebehu posledných týždňov sa v meste Makeni, centre severnej provincie, objavili násilné zrážky, ktoré po sebe zanechali obete na životoch a mnohých zranených. Cirkev okamžite zareagovala výzvou na pokoj. Apoštolský administrátor Makeni, biskup Natale Paganelli, vyjadril znepokojenie a vyzval na zmierenie skôr, než dôjde ku eskalácii násilia do celospoločenského konfliktu.

Otec Paul Morana Sandi, generálny sekretár Konferencie biskupov Gambie a Sierra Leone, opisuje situáciu v krajine a intervenciu cirkvi nasledovne: „ 17. a 18. júla sa objavili prvé správy o závažných incidentoch medzi bezpečnostnými zložkami a mladými demonštrantmi. Dôvodom bol prenos generátora energie z Makeni do Lungi. Podobné prípady sa vyskytli aj na iných miestach v krajine – v mestách Lunsar a Tomba. Spor medzi políciou a demonštrantmi vyústil až do vyhasenia niekoľkých životov, pričom viacerí ľudia boli zranení alebo prišli o svoj majetok. V súvislosti s týmito prípadmi násilia sa tiež hovorí sa o zasahovaní a vykorisťovaní zo strany rôznych politických frakcií. Vo vysoko polarizovanej spoločnosti Sierra Leone by to nebolo nič prekvapivé. V centre pozornosti je teraz jednak primeranosť reakcie bezpečnostných zložiek, jednak potreba väčšej umiernenosti mladých demonštrantov. Rôzne občianske združenia a skupiny požadujú nezávislé vyšetrenie násilností a prijatie potrebných opatrení, aby sa predišlo podobným incidentom v budúcnosti.“

Katolícka cirkev je vždy veľmi vnímavá na akékoľvek výbuchy násilia a aj tentoraz adresovala obyvateľstvu viaceré výzvy na pokoj a opatrnosť: „Biskup Natale Paganelli, napísal dva pastierske listy, v ktorých pozval všetkých ľudí k dialógu a zmiereniu, čo sú vzhľadom na našu minulosť a krehkú demokraciu veľmi potrebné nástroje. Každého občana Sierra Leone biskup žiada, aby vyhľadával a žil vo svojom živote pokoj a jednotu. Len tie môžu krajine zaručiť rozvoj a prosperitu. Cirkev bude politicky rozdelenému národu aj naďalej hlásať pokoj a zmierenie. Prostredníctvom farností a iných organizácií sa snažíme poukazovať na potrebu dodržiavania zásad právneho štátu. Je tiež absurdné, že takéto incidenty sa objavili v čase, kedy musíme všetky svoje sily zamerať na boj proti epidémii koronavírusu. Ako cirkev spolupracujeme v tomto boji s vládou a s viacerými medzinárodnými inštitúciami a vyzývame všetkých občanov, aby v záujme ochrany svojho zdravia dodržiavali bezpečnostné opatrenia.“

FIDES – tlačová agentúra Pápežských misijných diel, Preklad: Dominika Salanciová FOTO: archív PMD

„Výbuch nami otriasol a stále objavujeme nových ľudí, ktorí sa stratili v troskách, počet úmrtí denne stúpa. Ale vždy existuje svetlo v temnote. Vďaka Pánu Bohu neexistujú žiadne prípady úmrtia medzi kňazmi, avšak pri explózii prišlo o život veľa mladých dobrovoľníkov z civilnej ochrany. Napriek všetkému je mladá generácia odhodlaná zachrániť Libanon a je to duch, ktorý vzdoruje zlu. 
Modlite sa za nás v tomto ťažkom utrpení, aby nám dal Boh silu a odvahu pokračovať, pretože Libanon je symbolom a jeho úloha na blízkom východe je rozhodujúca.“
Pater Rouphaeil Zgheib, národný riaditeľ.