Podporujeme 80-tisíc bohoslovcov v misijných krajinách – výstavbu nových seminárov alebo ich rozširovanie v najchudobnejších krajinách sveta.
„Náš pán farár bol pre mňa veľkým vzorom. Chcel som byť kňazom ako on.“ otec Cletus, kňaz na plagáte, pochádza z Tanzánie a na ceste ku kňazstvu ho podporovali Pápežské misijné diela.
Podporte prípravu kňazov v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike
– šekom Ak potrebujete poštové poukazy (šeky), vyžiadajte si ich na e-mailovej adrese info@misijnediela.sk alebo telefonicky na čísle 02/529 64 916.
– prevodom na účet SK88 0900 0000 0051 4976 4503 (SLSP), variabilný symbol: 300
(do poznámky uveďte svoju adresu alebo e-mail)
– cez QR kód
Nasledovať Božie volanie
Cletus Carol Mzweru žije v Tanzánii. Už ako malý chlapec vedel, že chce zasvätiť svoj život Bohu: „Náš pán farár bol pre mňa veľkým vzorom. Chcel som byť kňazom ako on.“
Jeho sen však takmer stroskotal. Cletus pochádza z chudobných pomerov a jeho rodina nemala dosť peňazí, aby zaplatila štúdium v seminári. V októbri otec Cletus v rozhovore porozprával o svojom povolaní i o tom, ako dnes pôsobí ako kňaz v Tanzánii.
Kedy ste po prvý raz pocítili túžbu stať sa kňazom?
Narodil som sa v hlavnom meste Dar es Salaam. Moja rodina pochádza z Morogoro, vidieckej oblasti Tanzánie. Rodičia sa presťahovali do hlavného mesta, aby si našli lepšie platenú prácu. Rovnako to robí veľa rodín v krajine. Mama sa vždy zapájala do práce v charitatívnych organizáciách. Dlhé roky pôsobila ako dobrovoľníčka u sestier Matky Terezy v Dar es Salaam, kde sa starala o deti v núdzi.
Raz sme išli spolu na Vianoce na svätú omšu. Kostol bol úplne plný, museli sme ostať vonku. Bezpodmienečne som chcel vidieť jasličky zblízka, ale pre množstvo ľudí sa k nim nedalo dostať. Podarilo sa mi to až na omši cez týždeň. Videl som nielen jasle, ale aj miništrantov pri oltári a vtedy som vedel, že chcem byť ako oni.
Po prvom svätom prijímaní som mohol konečne miništrovať. Na omši som potom stál veľmi blízko nášho kňaza a zrazu som pochopil, že existuje aj niečo viac ako byť miništrantom. Náš pán farár bol pre mňa veľkým vzorom. Prišiel som na to, že chcem byť kňazom. Po základnej škole som navštevoval malý seminár a neskôr som mohol ísť do veľkého seminára. Vďaka Bohu, 1. júla 2013 som bol vysvätený za kňaza.
Čo ste robili v rokoch od zasvätenia až dodnes?
Mojou prvou úlohou bolo pracovať v seminári. Pomáhal som hlavne ostatným mladým bohoslovcom nasledovať ich vlastné povolanie. Štyri roky som bol kaplánom v dvoch rôznych farnostiach v Dar es Salaam, kde som poskytoval hlavne psychologické a duchovné poradenstvo. V tomto období som pracoval ako kaplán v nemocnici kardinála Rugambwa. Okrem toho som učil bohoslovcov liturgické spevy a hudbu. Popri svojej pedagogickej činnosti som v seminári inicioval projekty potravinovej sebestačnosti. Vytvorili sme si záhradu, chovali sme sliepky a kravy. Tieto projekty sú mimoriadne dôležité na pokračovanie seminára.
Čo ako kňaz v súčasnosti robíte?
Nedávno ma Konferencia biskupov Tanzánie vymenovala za učiteľa a lektora v novozaloženom veľkom seminári v Nazarethi. Stále som však aktívny v seminári a tiež sa naďalej vzdelávam. Možnosť absolvovať seminár a rozširujúce štúdium mám len vďaka podpore Pápežských misijných diel, za čo som veľmi vďačný.
Čo by ste povedali ľuďom na Slovensku, ktorí podporujú prípravu kňazov v misijných krajinách?
Podporovať rastúce povolania v Tanzánii je dôležité. U nás je veľa seminaristov. Bez finančnej podpory by sa mnohí museli vrátiť domov a nemohli by nasledovať svoje najskrytejšie povolanie.
Čo by ste robili bez podpory Pápežských misijných diel pri vašom bohosloveckom štúdiu? Kde by ste sa zamestnali?
Už počas strednej školy to bolo veľmi ťažké a bez podpory by som ju nedokázal dokončiť. Bez ďalšieho vzdelania by som však nemohol spoznávať svoje povolanie. Teraz by som vykonával prácu, ktorá by ma tak nenapĺňala – zrejme v poľnohospodárstve – a to nie je moje povolanie.
Čo dávate mladým seminaristom?
Mladí seminaristi by mali byť predovšetkým pripravení vzdelávať sa a zveľaďovať to. Ich úlohou je dosiahnuť, aby Cirkev rástla. Práve sa začal nový školský rok. Pracujeme v záujme biskupov a zo všetkých síl pre našu miestnu cirkev. Pomoc a silu na plnenie svojej úlohy čerpám z modlitby.
Čo vás motivuje?
Predovšetkým je to dôvera, ktorú vo mne ľudia majú. Motivuje ma, keď môžem oslovovať ľudí. Som vďačný za to, že Boh mi dal tento dar slúžiť v jeho Cirkvi. Požehnaním je pracovať pre ľudí, ktorí mi ukázali, aká cenná je moja prítomnosť vo farnosti. Chcem robiť dobre druhým a byť im vzorom.
Čo by ste navrhli, aby sa zvýšil počet povolaní v Tanzánii, ale aj na celom svete?
Prial by som si nové povolania a chcel by som motivovať mladých ľudí, aby počúvali svoje vlastné volanie. Mnoho mladých mužov počuje volanie, ale potom im chýba skutočná podpora. Nikto im nepomáha pri spoznávaní tohto povolania a pri jeho nasledovaní. Je dôležité, aby každý pochopil svoje povolanie, aby ho mohol ďalej žiť. Modlitba dáva jasnosť a pochopenie toho, kým človek je.
Prevzaté z missio.at. Pripravila a z nemčiny preložila Mária Buláková.