25. – 26. mája 2024
Milé deti,
blíži sa vaše prvé svetové stretnutie – uskutoční sa 25. a 26. mája v Ríme. Preto som sa rozhodol, že vám pošlem posolstvo. Budem veľmi rád, ak ho dostanete, a ďakujem všetkým, ktorí sa postarajú o to, aby si k vám našlo cestu.
Posielam ho predovšetkým každému z vás osobne – tebe, drahé dieťa, pretože „si vzácne“ v Božích očiach (Iz 43,4). Takto nás to učí Biblia a mnohokrát to ukázal aj Ježiš.
Zároveň toto posolstvo adresujem vám všetkým, pretože všetci ste dôležití a pretože spoločne, či už ste si nablízku alebo vzdialení, prejavujete túžbu rásť a obnovovať sa. Pripomínate nám, že všetci sme deti a bratia a že nikto nemôže existovať bez človeka, čo ho priviedol na svet, a takisto nemôže rásť bez iných ľudí, ktorým by dával lásku a od ktorých by ju prijímal. (porov. encyklika Fratelli tutti, č. 95)
Vy všetci ste radosťou svojich rodičov a svojich blízkych, ale aj radosťou ľudstva a Cirkvi, v ktorej je každý z nás ako článok veľmi dlhej reťaze, ktorá sa tiahne od minulosti až do budúcnosti a pokrýva celú zem. Preto vám odporúčam, aby ste vždy pozorne počúvali príbehy dospelých: vašich mám, otcov, starých rodičov a prastarých rodičov! A aby ste zároveň nezabúdali na tých z vás, ktorí už musia zápasiť s chorobami a ťažkosťami v nemocnici alebo doma, na tých, ktorí sú obeťami vojny a násilia alebo trpia hladom a smädom, na vašich rovesníkov, ktorí žijú na ulici, na tých, ktorí sú nútení byť vojakmi alebo utekať pred vojnou z domova bez svojich rodičov, na tých, ktorí nemôžu chodiť do školy, či na tých, ktorí sa stali obeťami zločineckých a drogových gangov alebo iných podôb otroctva a zneužívania. Skrátka na všetky deti, ktorým ešte aj dnes kruto kradnú ich detstvo. Počúvajte ich, pozorne ich počúvajte, pretože vo svojom utrpení nám hovoria o tom, čo sa skutočne deje – s očami očistenými od sĺz a s vytrvalou túžbou po dobre, ktorá sa rodí v srdciach tých, čo naozaj videli, aké hrozné je zlo.
Moji malí priatelia, na to, aby sme obnovili seba a svet, nestačí, aby sme boli spolu. Musíme zostať zjednotení s Ježišom. Od neho dostávame veľkú odvahu – Ježiš je vždy nablízku, jeho Duch ide pred nami a sprevádza nás na cestách sveta. Ježiš nám hovorí: „Hľa, všetko robím nové.“ (Zjv 21,5) Tieto slová som vybral ako tému vášho prvého svetového dňa, pretože nás pozývajú, aby sme sa stali bystrými ako deti a pochopili tak všetko to nové, čo v nás a okolo nás vytvára Duch. S Ježišom môžeme snívať o novom ľudstve a zapojiť sa do budovania spoločnosti, ktorá bude bratskejšia a pozornejšia k nášmu spoločnému domovu. A začať môžeme jednoduchými krokmi – pozdravením iných, požiadaním o dovolenie, ospravedlnením sa či poďakovaním. Svet sa najprv premieňa pomocou malých vecí a my by sme sa nemali hanbiť robiť na začiatku malé kroky. Naopak, naša malosť nám pripomína, že sme krehkí a že sa navzájom potrebujeme ako údy jedného tela. (porov. Rim 12,5; 1 Kor 12,26)
A to nie je všetko. V skutočnosti, milé deti, nemôžeme byť šťastní sami, pretože radosť rastie do takej miery, do akej sa o ňu delíme: rodí sa z vďačnosti za dary, ktoré sme dostali a o ktoré sa zasa delíme s druhými. Keď si to, čo sme dostali, nechávame len pre seba, alebo keď chceme získať nejaký dar len z rozmaru, zabúdame, že najväčším darom pre seba navzájom sme my sami – sme „Božím darom“. Ostatné dary sú užitočné, ale len na to, aby sme boli spolu. Ak ich nepoužívame s týmto cieľom, budeme vždy nespokojní a nikdy ich nebudeme mať dosť.
Naopak, ak sme spolu, všetko je inak! Pomyslite na svojich priateľov: aké úžasné je byť s nimi doma, v škole, vo farnosti – jednoducho všade. Je nádherné hrať sa, spievať, objavovať nové veci – a to všetko spolu, bez toho, aby sme niekoho vynechali. Priateľstvo je krásna vec a rastie len takto – keď sa zdieľame a odpúšťame si, keď sme trpezliví, odvážni, tvoriví a keď nemáme strach a predsudky.
A teraz vám chcem zveriť dôležité tajomstvo: aby ste boli skutočne šťastní, musíte sa modliť, veľa modliť a každý deň, pretože modlitba nás spája priamo s Bohom. Napĺňa naše srdce svetlom a teplom a pomáha nám robiť všetko s dôverou a pokojom. Aj Ježiš sa vždy modlil k Otcovi. A viete, ako ho volal? Vo svojom rodnom jazyku ho oslovoval Abba, čo znamená Otecko. (porov. Mk 14,36) Robme to isté! Vtedy budeme cítiť, že je blízko nás. Sám Ježiš nám to prisľúbil, keď povedal: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18,20)
Drahé deti, viete, že v máji sa stretneme s mnohými z vás, keď prídete do Ríma z celého sveta! Aby sme sa na spoločné stretnutie poriadne pripravili, odporúčam vám modliť sa tými istými slovami, ktoré nás naučil Ježiš: Otče náš. Modlite sa ho každé ráno a každý večer, a takisto v rodine – so svojimi rodičmi, bratmi, sestrami a starými rodičmi. Ale nie ako naučenú formulku – nie! Myslite na slová, ktoré nás naučil Ježiš. Ježiš nás volá a chce, aby sme boli spolu s ním priekopníkmi vášho svetového dňa a budovateľmi nového sveta – ľudskejšieho, spravodlivejšieho a pokojnejšieho.
Ten, ktorý sa obetoval na kríži, aby nás všetkých spojil v láske, ten, ktorý zvíťazil nad smrťou a zmieril nás s Otcom, chce prostredníctvom nás pokračovať v Cirkvi vo svojom diele. Premýšľajte o tom – najmä tí z vás, ktorí sa pripravujete na prvé sväté prijímanie.
Milí priatelia, Boh, ktorý nás miloval od počiatku (porov. Jer 1,5), na nás hľadí očami najláskavejšieho otecka a najnežnejšej mamy. Nikdy na nás nezabúda (porov. Iz 49,15), sprevádza nás každý deň a obnovuje nás svojím Duchom.
Spolu s Pannou Máriou a svätým Jozefom sa modlime:
Príď, Duchu Svätý, ukáž nám svoju krásu odrážajúcu sa v tvárach detí zeme.
Príď, Ježišu, ktorý robíš všetky veci novými, ktorý si cestou vedúcou k Otcovi, príď a zostaň s nami.
Amen.
Rím, Bazilika sv. Jána Lateránskeho, 2. marca 2024
FRANTIŠEK
Preklad: Jana Palkovičová, Pápežské misijné diela na Slovensku