25. máj 2024
Eminencia, excelencie, drahí riaditelia národných Pápežských misijných diel, drahí spolupracovníci Dikastéria pre evanjelizáciu, drahí bratia a sestry, dobrý deň!
S radosťou prijímam vás všetkých, ktorí ste prišli zo stodvadsiatich krajín a piatich kontinentov na výročné generálne zhromaždenie Pápežských misijných diel. Pozdravujem kardinála Tagleho, sekretára Mons. Nwachukwua, sekretára asistenta Mons. Nappu, predsedu PMD a štyroch generálnych sekretárov. Veliteľstvo je dobré: Filipínec, Afričan a šťava na cestoviny – Neapolčan! Sme v predvečer slávnosti Najsvätejšej Trojice, ktorá nás vovádza do kontemplácie tajomstva Boha: tajomstva lásky, ktorá sa obetuje, daruje, totálne stravuje pre spásu ľudstva.
Práve kontemplovaním tohto diela spásy objavíme tri základné charakteristiky Božieho poslania od samého začiatku: spoločenstvo, kreativita, húževnatosť. Uvažujme nad týmito kľúčovými slovami, ktoré sú aktuálne pre Cirkev v trvalom stave misijnej činnosti a ešte viac pre misijné diela, ktoré sú dnes povolané obnovovať sa pre čoraz vplyvnejšiu a účinnejšiu službu.
Predovšetkým spoločenstvo. Keď kontemplujeme Trojicu, vidíme, že Boh je spoločenstvo osôb, je tajomstvom lásky. A láska, akou nás Boh prichádza hľadať a spasiť, zakorenená v tom, že je Jeden a Trojitý, je zároveň to, čo je dôvodom misijnosti Cirkvi putujúcej na zemi (porov. Redemptoris missio, 1; Ad gentes, 2). V tejto perspektíve sme povolaní prežívať duchovnosť spoločenstva s Bohom a s bratmi. Kresťanská misia nie je odovzdávanie nejakej abstraktnej pravdy alebo náboženského presvedčenia – tým menej prozelytizmus –, ale je to predovšetkým umožniť tým, s ktorými sa stretneme, získať základnú skúsenosť s láskou Boha, aby ho mohli nájsť v našom živote a v živote Cirkvi, ak budeme jeho žiarivými svedkami, odrážajúcimi lúč trojičného tajomstva. O prozelytizme by som chcel povedať jednu osobnú skúsenosť. Keď som bol na jedných Svetových dňoch mládeže a vychádzal som zo sály, kde sa konalo stretnutie, prišla za mnou jedna pani, ktorá patrila do istej katolíckej skupiny – ultra, príliš pravičiarskej, bolo to z nej „cítiť“. Priviedla chlapca a dievča a povedala mi: „Svätosť, chcem povedať, že týchto dvoch som ja obrátila! Obrátila som ich!“ Pozrel som sa jej do očí a povedal: „A teba kto obráti?“ Misia obrátenia… Jestvujú náboženské skupiny, ktoré si vedú katalóg, je to veľmi nepekné. Len ako anekdota.
Všetkých preto vyzývam, aby postupovali podľa duchovnosti misijného spoločenstva, ktorá je základom synodálnej cesty dnešnej Cirkvi. Zdôraznil som to v konštitúcii Predicate evangelium a zdôrazňujem to aj teraz vám, zvlášť pre váš proces obnovy stanov. Je dôležité, aby sa stanovy aktualizovali. Všetci potrebujú cestu misijného obrátenia, a preto je dôležité, aby tu bola možnosť formácie, osobnej aj komunitárnej, pre rast rozmeru misijnej duchovnosti „spoločenstva“.
Poslanie Cirkvi má totiž za cieľ „umožniť všetkým spoznať a žiť ,novéʻ spoločenstvo, ktoré vstúpilo do dejín sveta v Božom Synovi, keď sa stal človekom“ (Apoštolská konštitúcia Predicate evangelium, I, 4, cit. Ján Pavol II., Christifideles laici, 30. decembra 1988, 32). A nezabúdajme, že povolanie k spoločenstvu zahŕňa synodálny štýl, to jest kráčať spolu, počúvať sa, viesť dialóg, spolu sa hádať, ale vždy v spoločenstve. Rozširuje nám to srdce a plodí v nás čoraz univerzálnejší pohľad, práve ako sa to poznamenalo vo chvíli založenia Diela šírenia viery: „Nesmieme podporovať zvlášť tú alebo onú misiu, ale všetky misie na svete“ (porov. Mons. Cristiani a J. Servel, Marie-Pauline Jaricot, 39).
Druhým kľúčovým slovom po prvom – po spoločenstve, ktoré vám predkladám, je kreativita. Zakorenení v trojičnom spoločenstve sme sa začlenili do kreatívneho diela Boha, ktorý všetko robí nové (porov. Zjv 21, 5). Aj my sa podieľame na tejto kreativite a o tom by som chcel povedať dve veci. Prvá je, že kreativita sa spája so slobodou, akú Boh vlastní a dáva ju nám v Kristovi a v Duchu. Platí totiž, že „kde je Pánov Duch, tam je sloboda“ (2 Kor 3, 17). Ten, ktorý nám dáva slobodu, je Duch. Čítajme trocha prvé kapitoly Skutkov apoštolov, nájdeme v nich kreativitu, je tam Duch… A preto, prosím vás, nenechajme si ukradnúť kreatívnu misijnú slobodu! Je to druhá vec, ako mal povedať svätý Maximilián Mária Kolbe, františkán misionár v Japonsku a mučeník činorodej lásky, „len láska tvorí“, len láska tvorí. A teda pripomeňme si, že evanjeliová kreativita, tvorivosť, sa rodí z lásky, z Božej lásky, a že každá misijná činnosť je natoľko tvorivá, nakoľko pochádza z Kristovej lásky v jej forme a cieľoch. A tak s nevyčerpateľnou fantáziou tvorí stále nové spôsoby ako evanjelizovať a slúžiť bratom, zvlášť tým najchudobnejším. Vyjadrením takejto lásky sú aj tradičné zbierky pre univerzálne misijné fondy solidarity. A s týmto cieľom ich máme napomáhať, vysvetľovať, že vďaka pomoci, ktorú ja darujem, ktorú daruje ktorýkoľvek kresťan, umožňuje, aby sa vzmáhala Cirkev, aby ľudia dosiahli spásu, a teda napomáhať účasť nielen jednotlivcov, ale aj skupín a inštitúcií, ktoré v duchu vďačnosti za prijaté milosti od Pána túžia podporiť toľké misijné skutočnosti v Cirkvi.
Tretím a posledným slovom je húževnatosť, to jest pevnosť a vytrvalosť v zámeroch a v konaní. Aj túto črtu môžeme kontemplovať v láske Trojjediného Boha, ktorý nato, aby uskutočnil plán spásy, v priebehu dejín s trvalou vernosťou posielal svojich služobníkov a v plnosti času daroval sám seba v Ježišovi. Božie poslanie preto „spočíva v neúnavnom vychádzaní ku všetkým ľuďom a v ich pozývaní stretnúť sa s Bohom a vstúpiť do spoločenstva s ním. Byť neúnavní! Húževnatosť. […] Cirkev, verná poslaniu prijatému od Pána, bude teda ďalej prekračovať všetky hranice, aby sa zakaždým znova vydala na cestu, neúnavne a nestratiac odvahu zoči-voči ťažkostiam a prekážkam“ (Posolstvo na Svetový deň misií 2024). A to až po mučeníctvo. A na tomto mieste sa chcem zastaviť, aby som poďakoval Bohu za svedectvo mučeníctva, ktoré v minulých dňoch vydala skupina katolíkov z Konga, na severe Kivu. Podrezali ich jednoducho preto, že boli kresťania a nechceli prejsť na islam. Dnes sa veľkosť Cirkvi prejavuje v mučeníctve. A poďme trocha dozadu, zo päť rokov, na pobrežie v Líbyi, kde sa nachádzali kopti, ktorých podrezali a na kolenách hovorili: „Ježiš, Ježiš, Ježiš“. Cirkev mučeníkov je Cirkev húževnatosti v Pánovi, a tá nás pohýna vpred.
Sme preto aj my povolaní k vytrvalosti a húževnatosti v zámeroch aj v konaní. A žiť tento mučenícky rozmer svojím príkladom. Vy, pracovníci Pápežských misijných diel, kontaktujte sa s mnohých rôznymi skutočnosťami, situáciami a podujatiami, ktoré sú súčasťou veľkého prúdu života Cirkvi na všetkých kontinentoch. Človek sa tu môže stretnúť s mnohými výzvami, zložitými situáciami, ťarchami a únavami, ktoré sprevádzajú cirkevný život. Nedajte sa znechutiť! A tu by som chcel urobiť jednu zátvorku pri pohľade na slabosti mnohých nás, bratov a sestier, ktorí niekedy padnú: prosím vás, buďme trpezliví, vezmime ich za ruku a sprevádzajme ich. Prosím vás, nepohoršujte sa pre tieto pokĺznutia. „Môže sa to stať aj mne“, nech si každý povie, „môže sa to stať aj mne“. Buďme veľmi dobroprajní, jemní a čakajme. Jedna z vecí, ktorá ma dojíma na Pánovom srdci, je jeho trpezlivosť: vie čakať, vie čakať. Pozerajme sa viac na pozitívne stránky a v tejto radosti, ktorá sa rodí z kontemplovania Božieho diela, dokážeme s trpezlivosťou čeliť aj problematickým situáciám, aby sme sa nestali väzňami nečinnosti a ducha rezignácie. S húževnatosťou a vo vytrvalosti choďte vpred v Pánovi! A pri bratoch a sestrách, ktorí sa pokĺzli – pamätajte, že len pri jedinej príležitosti je dovolené pozerať na človeka zhora smerom dolu, pri jedinej: aby sme mu pomohli zdvihnúť sa. Pri bratoch a sestrách, ktorí sa pokĺzli, vždy treba prejaviť takého gesto.
Drahí bratia a sestry, ešte raz ďakujem všetkým vám a vašim spolupracovníkom za veľkodušnosť a oddanosť v podnecovaní misijnej zodpovednosti veriacich, zvlášť v starostlivosti o deti v Misijnom diele detí. Nech za vás oroduje Panna Mária. Zo srdca vám žehnám. Ďakujem vám za to, čo robíte… A vy, prosím vás, nezabúdajte sa za mňa modliť!
Pápež František