Marcovou evanjelizačnou témou apoštolátu modlitby pápeža Františka je sviatosť zmierenia: „Aby sme s obnovenou hĺbkou prežívali sviatosť zmierenia a aby sme v nej okúsili bezhraničné Božie milosrdenstvo.“
Pastoračnú starostlivosť sviatosti zmierenia v oblasti Umphang, ktorá sa nachádza v thajsko-mjanmarskom pohraničí, vysluhuje xaverský misionár, otec Alessio Crippa, s cieľom šíriť misionársku činnosť. Územie, ktoré spája dva národy, obývajú Karenovia, jedni z hlavných etnických skupín Mjanmarska.
Sedemdesiat rokov dlhý Karensko-barmský konflikt hlboko zasiahol miestnu spoločnosť. Obete násilia a karenské rodiny nachádzajú útočisko v blízkosti hraníc s Thajskom v deviatich Centrách pre utečencov a žiadateľov o azyl. Otec Crippa so spolubratmi v nich ponúka duchovnú starostlivosť, ktorú ľudia nesmierne potrebujú. Ľudia túžia po niekom, kto by ich vypočul, venoval im čas a komu by sa bez obáv mohli zdôveriť. „Dôveru určite nachádzajú, keď ich počúvame pri sviatosti zmierenia, nakoľko nejde len o akékoľvek počúvanie. Hoci sa pastoračná služba dostane iba k niekoľkým prítomným katolíkom v tábore, s ostatnými tiež môžeme hovoriť o dialógu zmierenia. V obidvoch prípadoch je podstatným prvkom súcit. Opatrne nahliadneme do minulosti a života druhého. Sviatosť zmierenia na toto posvätné miesto novým spôsobom vstupuje a cez posväcujúce pôsobenie milosti aj uzdravuje,“ vysvetľuje otec Crippa.
„Duch robí z kajúcnika nového človeka a pristúpenie k sviatosti je tak miestom znovuzrodenia. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že ľudia sú schopní pozrieť sa na svoju bolestnú minulosť z nového uhla pohľadu. Vnukne im to Duch a vďaka tomu vidia veci tak, ako sa na nich pozerá Boh. Človek sa potom môže postaviť na nohy a vykročiť s vedomím, že jeho rany sú uzdravené. Je priam neuveriteľné pozorovať správanie ľudí, ktorí sa v minulosti stretli s Otcovým milosrdenstvom. Stanú sa príkladom pre všetkých, sú sprostredkovateľmi zmierenia a bezpečným útočiskom pre iných utečencov s podobným príbehom.
Možnosť prístupu k sviatosti zmierenia alebo poskytnutie duchovnej starostlivosti zmierenia nekresťanom je konkrétny spôsob, akým Boží Duch koná, zvlášť v perifériách, medzi marginalizovanými, vylúčenými ľuďmi a utečencami. Sú z nich obľúbené deti Boha, ktorý za nás zomrel na kríži a vstal z mŕtvych. Pri sledovaní utečencov vidím na ich tvárach rany vzkrieseného Krista, ktoré sa v premenenom novom tele stávajú zdrojom milosti pre všetkých. Ako misionár sa stretávam so skutočnosťou, ktorá ma zarmucuje. No títo zranení ľudia sú misionármi viac než ja, lebo v utečeneckom tábore, v ktorom sú, ponúkajú útechu a zmierenie mnohým ďalším.“
zdroj: ppoomm.va
preklad: Lenka Balková
Ďalšie aktuality
