Misijný koláč: zapojte farnosť

IBAN: SK88 0900 0000 0051 4976 4503 (SLSP)
Variabilný symbol: 272

(do poznámky uveďte svoju adresu alebo e-mail)

V rámci nutričných projektov prebieha pravidelné váženie a meranie detičiek, na základe čoho výživová špecialistka nastaví nielen stravu pre deti, ale aj pre mamičky, ktorých materské mlieko kvôli ich nedostatočnému dennému príjmu, neobsahuje hodnoty, ktoré bábätká potrebujú. Projekt pokrýva nákup základných surovín ako ryža, fazuľa, sušené ryby, múka a dojčenské mlieka, ktoré obsahujú vitamíny a minerály potrebné pre deti a matky trpiace podvýživou.

Názov “mobilná klinika” znie pomerne honosne a Slovák si pod ním predstaví niečo špičkové. Mobilná klinika v Mozambiku je ale len staré auto a niekoľko plastových kufrov plných liekov. Kufre s liekmi a personál sa spravidla rozložia v kaplnke, ktorá je jedinou murovanou stavbou v osade a využíva sa aj ako kultúrny dom či škola. 80 % pacientov sú deti. Niekedy majú za deň aj 150 pacientov. Medzi najbežnejšie ochorenia patrí malária, ktorá ak sa včas nelieči, môže skončiť úmrtím. Bežné sú aj infekcie močového ústrojenstva a rôzne parazity, keďže miestni ľudia pijú nekvalitnú vodu z riek a rôznych mlák. Veľa detí trpí chronickým kašľom a vyskytujú sa aj prípady podvýživy.

Euklidis (11)

Moji rodičia sa rozišli, keď som mal jeden rok.  Neviem, kde môj otec teraz býva. Nikdy som ho nevidel. Mal som aj mladšiu sestru, ale keď sa raz kúpala v rieke, zožral ju krokodíl. S mamou sme bývali u babky v dedinke Boroma uprostred buše. Mama si otvorila kaderníctvo v meste Tete a často bola preč. Na kopci nad dedinou sme mali rozpadnutú jezuitskú misiu. Pred pár rokmi prišli modré sestry a opravili ju. Chodím tam na strednú školu a bývam na internáte. Chcem sa správať inak ako kedysi, keď som utekal z domu a nechcelo sa mi doma mame pomáhať. U sestričiek chcem zostať a robiť, čo treba, lebo v budúcnosti by som sa rád stal kňazom. Často sa modlím, aby mi Pán pomohol byť jeho obľúbeným kňazom, aby som mohol pomáhať druhým, hlavne tým, čo sú hladní.

Rita (14)

Môj otec je katechéta a chodí po dedinách ľuďom rozprávať o Pánu Bohu. Mama sa stará o domácnosť a ja jej každý deň pomáham. Idem nakúpiť na trh, varím, alebo zametám pred domom. Nepomáham jej preto, že by mi rozkazovala, ale je to moja slobodná vôľa. Veľmi rada sa hrám s malými deťmi, lebo tie sú najviac opustené. Bolí ma, keď vidím, ako tie deti trpia. Nemôžu chodiť do školy, lebo nič nemajú. Ani rodinu. Preto by som sa rada stala učiteľkou, aby mohli deti študovať. Modlím sa ráno aj večer, lebo Pána Boha mám veľmi rada. Je to predsa On, kto sa stará o celú našu rodinu. Modlím sa aj za celý svet a hlavne za ľudí, ktorí trpia. Tiež sa modlím, aby mi Boh pomohol dokončiť školu a aby som si potom našla prácu, aby som mohla pomáhať svojej rodine.

Hamilton (13)

Moji rodičia odo mňa odišli, keď som bol ešte úplne malý. Mamu som nikdy nevidel, nechala ma u babky hneď, ako som sa narodil. Otec zomrel, keď som mal tri roky. Spávam na ulici v meste Tete, ale musím sa vždy dobre schovať, aby ma nenašli starší chalani a nezbili ma. Cez deň žobrem na trhovisku. Keď som býval u babky, niekedy sme aj niekoľko dní nejedli. Na ulici si zoženiem viac jedla. Snívam o tom, že raz budem policajtom alebo kamionistom. Ale nechodím do školy a neviem ani čítať, ani písať. Viem napísať iba svoje meno, ILTO. Niekedy idem večer do kostola a prosím Boha, aby mi pomohol. V kostole sa cítim dobre. Cez omšu niekedy zaspím v lavici alebo si ľahnem na zem do kúta. V kostole sa mi veľmi dobre spí, lebo viem, že ma tam nikto nezbije.

Valentín (13)

Mám tri sestry a dvoch bratov. Sestra Róza chce byť učiteľka. Otec Manuel pracuje ako taxikár na motorke. Keď som sa začal hrať s chlapcami, ktorí fajčili a brali drogy, tak mi otec našiel robotu v servise motoriek, aby som sa nepotuloval po štvrti. Učím sa opravovať motorky a ma to baví. Do servisu chodím každý deň doobeda a potom mám školu. Rád chodím   kostola, do školy a rád hrám futbal. Keď vyrastiem, chcel by som byť policajtom. Mnohí policajti v Mozambiku však berú od ľudí peniaze a sú skorumpovaní. Ale ja si chcem zarábať čestne. Každý večer sa s celou rodinou pomodlíme pred jedlom. V nedeľu chodíme pešo hodinu do kostola. Vyrážame o šiestej ráno a vrátime sa o desiatej. Každý večer pred spaním sa pomodlím s bratom alebo aj sám, aby zlý duch nevošiel do môjho srdca. Lepšie sa mi potom spí.

Otília (5)

Bývam pri nebezpečnej rieke Zambezi, ktorá je plná krokodílov a hrochov. Môj otec má viac ako sedemdesiat rokov. Najradšej jem kašu z kukurice. Volá sa šima. Máme ju každý deň. Otec chová dve kravy a dva býky. Keď predá teliatko, prinesie aj iné jedlo. Ale to nie je často. Niekedy jeme len raz za deň alebo vôbec. Ráno a večer chodíme na pole ku rieke. Pestujeme tam melóny a kukuricu. Otec stále hovorí, že tento rok málo pršalo. Bojí sa, či budeme mať dosť jedla. Keď som bola malá, nevládala som chodiť, lebo som bola veľmi slabá. Potom prišli bieli ľudia a zachránili ma. Mama vravela, že som bola kosť a koža. Ako teraz môj malý brat. Aj jemu začali bieli ľudia nosiť sušené mlieko v krabiciach.