Pomôžme spoločne zariadiť školy v Burkina Faso! Západoafrická krajina bojuje s džihádistickým povstaním, ktoré sa v roku 2015 rozšírilo zo susedného Mali a vyžiadalo si doteraz už viac ako 17 000 mŕtvych civilistov a 2 milióny vysídlených ľudí. Chudobné komunity v postihnutých regiónoch sú čoraz zraniteľnejšie najmä preto, že sa tam rozširujú násilné extrémistické skupiny. S deťmi sa bežne obchoduje za účelom nútenej práce v poľnohospodárstve a baníctve, zatiaľ čo ženy sú sexuálne vykorisťované a predávané do iných afrických krajín. Často dochádza aj k masovým vraždám celých osád. Množstvo rodín a najmä žien a detí preto uteká do bezpečnejších častí krajiny, no tam pre nich chýba školská infraštruktúra. Školy potrebujú rekonštrukciu, nové lavice, tabule, zariadenie a školské potreby.
„Ďakujeme za vašu spolupatričnosť, vďaka ktorej majú deti radosť z návratu do školy vo veľmi dobrých podmienkach. Naša krajina Burkina Faso naďalej trpí teroristickými útokmi, ktoré vedú k masívnemu vysídľovaniu obyvateľstva. Prvými obeťami sú deti. Vzdelávanie je zbraňou v boji proti násiliu. Ďakujeme Vám za finančnú pomoc, ktorá umožnila poskytnúť mladým ľuďom lavice, stoličky, tabule, školské potreby a mnoho iného materiálu.“ Otec Alfred Wilfried Dibanne, zodpovedný za projekt
90 €
zabezpečí výrobu a montáž veľkej školskej tabule aj s príslušenstvom
50 €
zabezpečí výrobu veľkej lavice pre dve až tri detí
15 €
zabezpečí školské potreby pre jedno dieťa na celý školský rok
Podporme školy pre vysídlené deti v Burkina Faso modlitbou alebo finančne:
● SK88 0900 0000 0051 4976 4503
● Variabilný symbol: 624
● do poznámky uveďte svoju adresu alebo e-mail
Volám sa Sylviane GANSONRE, chodím do základnej školy Henriho FEDERA. Som vďačná za pomoc, ktorú sme dostali. To nám umožní naplno študovať v triede a cítiť sa pohodlne. Predtým sme niekedy sedeli na jednej lavici štyria žiaci a nebolo to jednoduché. Teraz máme dosť miesta a môžeme všetci chodiť na hodiny. Modlím sa, aby Boh požehnal Misijné dielo detí a všetkých, ktorí nám pomáhali. A nech dá pokoj aj našej krajine.
Moje meno je Léopold KARAMBIRI, chodím do základnej školy Henriho FEDERA. Keď teroristi prišli do našej dediny, všetkých nás vyhnali. Naša škola je zatvorená, aj keď školský rok už začal. Bol február. Prišiel som s rodičmi do Dédougou. Náš riaditeľ nám povedal, že budeme mať miesto u Henriho FEDERA. Na začiatku sme boli v hangári, ale neskôr sme mali triednu miestnosť s novými lavicami. Bol to náš riaditeľ, ktorý nám povedal, že je to dar od Misijného diela detí. Preto sa im chcem poďakovať za všetko, čo pre nás robia. Boh žehnaj všetky deti.
