Vatikán/Francúzsko 4. augusta (RV) Na konferencii vo francúzskom pútnickom mieste Ars v predvečer sviatku sv. Jána Vianneya vystúpil vo štvrtok ako hlavný hosť kardinál Fernando Filoni. Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov predstavil ako dva významné vzory misionárskeho ducha Cirkvi popri svätom Arskom farárovi aj ctihodnú Pavlínu Máriu Jaricotovú, laickú podporovateľku misií.

V oboch prípadoch ide o osobnosti z Lyonskej diecézy, ktorých charizma sa prejavila na historickom pozadí doby veľmi ťažkej pre Cirkev, na prelome 18. a 19. storočia po Francúzskej revolúcii. Kardinál Filoni citoval historika Rogera Auberta, profesora z Louvainu: „Pre všetky kresťanské cirkvi to bolo ťažké obdobie a pre Rímsku cirkev zvlášť, bolo to obdobie v ktorom znaky úpadku sú početnejšie ako ukazovatele obnovy“.

V období desiatich rokov (1789-1799) počas Revolúcie sa zmätok dotkol každej formy cirkevného života a dokonca aj svedomia, došlo k vraždám stoviek zástupcov Cirkvi, biskupov a kňazov, viac ako 30 tisíc ich muselo emigrovať, boli prinútení sa skrývať. Výsledkami bolo odkresťančenie, antiklerikalizmus či sekularizácia spoločnosti. Bohoslužba bolo od základu ohrozovaná a narúšaná, náboženský život ľudí bol pokrivený, ale nie celkom vykorenený.

Kard. Filoni však zároveň pripomenul, že francúzska revolúcia tiež „odkryla reálny stav Cirkvi, očistiac ju od výhovoriek a alibizmu, a dotkla sa aj vnútornej stránky vzťahu človeka k Bohu, zmyslu jeho poslania vo svete, cirkevnej identity vo vzťahu k spoločnosti a inštitúciám. Prenasledovanie Cirkev zredukovalo na to najzákladnejšie, bez možnosti úniku. Bola to situácia, v ktorej sa prejavila na jednej strane hlboká viera, ale aj prípady lavírovania a slabosti.“

„Nemožno poprieť, že toto všetko sa stalo veľkým očistením na prospech pre vieru, pretože v čase biedy a hlbokej bolesti vždy v srdci rastie obdiv k Božím dielam a jasne sa ukazuje milosrdenstvo voči Cirkvi a Božiemu ľudu,“ skonštatoval kardinál Filoni. Poukázal pritom na skúsenosť sv. Pavla, keď napísal Korinťanom, že Božia moc „sa naplno prejavuje v slabosti“ a citoval aj výrok talianskeho spisovateľa Alessandra Manzoniho z jeho románu Snúbenci, že Boh „nikdy nenarúša radosť svojich detí, ak nie preto, aby im ju pripravil ešte istejšiu a väčšiu.“

Keďže Boh nekoná mimo ľudských a historických podmienok, kardinál Filoni vo svojom príspevku predstavil dva konkrétne vzory misionárkej Cirkvi. Paralelne hovoril o arskom farárovi – sv. Jánovi Mária Vianneyovi (1786-1859) a ct. Pavlíne Márii Jaricotovej (1799-1862), laičke, ktorá pracovala medzi robotníkmi a organizovala pomoc misionárom.

„Arský farár je vzorom – ako by povedal Svätý Otec František – „vychádzajúceho“ kňaza, v neustálom pastoračnom nasadení pre svoju farnosť. Pavlína Mária Jaricotová je príkladom apoštolského inovačného a tvorivého entuziazmu, ktorý sa prejavoval hľadaním nových foriem pomoci pre misionárov pôsobiacich v Číne, Tichomorí a Karibskej oblasti.“

Dnešné misie kardinál Filoni predstavil ako poslanie všetkých veriacich, a nie iba hierarchickej Cirkvi. Chápanie misií sa takto zmenilo najmä po Druhom vatikánskom koncile, čo dosvedčujú aj slová Dogmatickej konštitúcie o Cirkvi Lumen gentium:
„Ako Otec poslal Syna, tak aj on poslal apoštolov (porov. Jn 20,21) a povedal im: «Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta» (Mt 28,18- 20).

Cirkev prijala od apoštolov tento Kristov slávnostný príkaz ohlasovať spasiteľnú pravdu, aby ho plnila až po samý kraj sveta (porov. Sk 1,8). Vzťahuje teda na seba slová apoštola: «Beda mi, keby som evanjelium nehlásal» (1 Kor 9,16). Preto neprestajne posiela misionárov, kým sa nové cirkvi dokonale neustália a kým aj ony samy neprevezmú úlohu pokračovať v hlásaní evanjelia. Duch Svätý ju totiž podnecuje spolupracovať na uskutočňovaní Božieho rozhodnutia, ktorým bol Kristus ustanovený za základ spásy pre celý svet.

Hlásaním evanjelia Cirkev privádza všetkých, ktorí ju počúvajú, k viere a jej vyznávaniu, pripravuje ich na krst, oslobodzuje ich z otroctva bludu a privteľuje ich ku Kristovi, aby v ňom láskou rástli až k plnosti. Cirkev sa pritom pričiňuje o to, aby čokoľvek dobré, čo sa nachádza v ľudských mysliach a srdciach alebo v národných zvykoch a kultúrach, nielenže nezahynulo, ale aj ozdravelo, povznieslo sa a dozrelo na Božiu slávu“ (Lumen gentium, 17).

Kardinál Filoni dal do pozornosti aj pohľad pápeža Františka, ktorý v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium píše, že Cirkev je misiou a veriaci sú povolaní byť učeníkmi misionármi. Pápež František v tejto súvislosti upozorňuje okrem iného aj na nebezpečenstvo uzatvárania viery do subjektivizmu a na „herézu egocentrického novopelagiánskeho prometeizmu tých, ktorí sa v podstate spoliehajú len na vlastné sily a cítia sa nadradení nad druhými, pretože sa riadia určitými normami alebo pretože sú neochvejne verní istému katolíckemu štýlu z minulosti“ (porov. Evangelii gaudium, 94).

Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov napokon zdôraznil, že to, k čomu dnes Cirkev vyzýva vo vzťahu k misiám, je „perspektíva, v ktorej nie sme ďaleko od ducha sv. Jána Máriu Vianneya a ctihodnej Pavlíny Márie Jaricotovej.“

(text a foto: tkkbs.sk)

Káhira – Šejk Salem Abdul Jalil sa snaží o upokojenie sporov, ktoré vyvolal vďaka svojmu nedávnemu televíznemu vystúpeniu. V ňom označil kresťanov a židov za neveriacich a ich náboženské učenie za „skorumpované“. Zdá sa však, že spory okolo uvedeného prípadu neutíchajú. Jednotliví právnici, medzi ktorými je i kopt Naguib Gabriel, už vzniesli proti šejkovi obžaloby za hanobenie náboženstva. Na ich základe by sa Salem Abdul Jalil mohol ocitnúť 25. júna pred súdom.

Ako 11. mája 2017 naznačila agentúra Fides, prípad vznikol v okamihu, keď sa šejk Salem Abdul Jalil, vysoký predstaviteľ egyptského ministerstva pre náboženské dotácie, pustil vo vysielaní súkromnej televízie al Mehwar do výkladu veršov z Koránu, ktoré sa venujú nemoslimom. Jalil na základe citátov z Koránu označil kresťanov a židov za neveriacich, pretože odmietajú nasledovať učenie proroka Mohameda, a ak sa chcú vyhnúť Božiemu trestu, ktorý čaká neveriacich po ich pozemskom živote, musia pred smrťou konvertovať na islam. Argumenty, ktoré Jalil vo svojom vystúpení používal, vyvolali zo strany komentátorov a analytikov silné negatívne reakcie. Tí ho obvinili z toho, že používa rovnaký slovník ako džihádistické skupiny, ktoré zabíjajú koptských kresťanov, pretože ich považujú za neveriacich, i z toho, že podkopáva jednotu a národné porozumenie v krajine. Salema Abdula Jalila odsúdil aj samotný minister pre náboženské dotácie Mohamed Mokhtar Gomaa – jeho ministerstvo vydalo 10. mája komuniké, v ktorom oznámilo, že Jalil dostal zákaz kázať v mešitách. Medzitým egyptské médiá uviedli, že Jalil bude po vznesení viacerých žalôb z dôvodu hanobenia náboženstva postavený pred súd. Ako sa vyjadril Mons. Boutros Fahim Awad Hanna, katolícky koptský biskup z Minye, „v Egypte sa konali procesy proti kresťanom alebo moslimom, ktorí boli obvinení z toho, že hanobili islam. Uvedený proces by bol prvý, v ktorom by bol moslim obvinený z urážky kresťanstva alebo judaizmu“.

Samotný Salem Abdul Jalil vydal viacero vyhlásení, v ktorých bránil svoje stanovisko. V jednom z nich, ktoré uverejnili aj egyptské médiá, zopakoval, že moslimovia považujú kresťanstvo a judaizmus za „skorumpované“ učenie, a to presne v takom istom zmysle, v akom považujú kresťania za skorumpované učenie islam. V žiadnom prípade to však neznamená, že islam oprávňuje k diskriminovaniu či popravovaniu príslušníkov iných náboženstiev. Po novej vlne sporov sa Salem Abdul Jalil pokúsil hasiť vzniknutý požiar vo svojom telefonickom vystúpení v rámci ďalšieho televízneho vysielania. V ňom šejk nezmenil svoje vyjadrenia, ale zdôraznil, že rôznorodé teologické názory samy o sebe nenarúšajú spolužitie medzi jednotlivými náboženskými komunitami. Jalil ďalej vyjadril úctu a porozumenie voči svojim koptským bratom a ospravedlnil sa len v súvislosti s výberom slov, ktoré použil pri vyjadrovaní svojich názorov.

foto: Fides