Archívy autora: admin

Slováci podporujú 874 bohoslovcov v Afrike – svätá omša

Počas štvrtej Veľkonočnej nedele, nedele DOBRÉHO PASTIERA, sa v modlitbe duchovne spojíme so seminármi a bohoslovcami, ktorých prostredníctvom adopcie zo Slovenska podporujeme.

V nedeľu, 25. apríla 2021, vás o 11:00 hod. pozývame k sláveniu svätej omše cez youtubový kanál Pápežských misijných diel. Svätá omša bude celebrovaná v Kaplnke Svetla v dome Pápežských misijných diel v Bratislave. Obetujeme ju za spoločenstvá, rodiny, farnosti i za individuálnych darcov, ktorí podporujú bohoslovcov v Afrike počas ich kňazskej formácie. 

Zo Slovenska podporujeme modlitbou a finančne celkovo 874 bohoslovcov z 10 seminárov v 8 krajinách: Benin, Pobrežie Slonoviny, Burkina Faso, Čad, Togo, Kongo, Demokratická republika Kongo (2 semináre) a Kamerun (2 semináre). Formátori i seminaristi z týchto krajín sú vďaka technickým možnostiam pozvaní pripojiť sa k sledovaniu svätej omše, a tak vytvoriť most medzi Slovenskom a Afrikou. Svätá omša bude slávená v slovenskom jazyku a niektoré jej časti budú tlmočené do francúzštiny, keďže všetky podporované krajiny sú frankofónne.

Pomôcť niekomu stať sa kňazom je naozaj veľká vec a aj pre darcov z toho plynie veľké požehnanie. Výchovu nových kňazov v misijných krajinách môžete podporiť jednorazovo alebo pravidelne cez adopciu bohoslovcov.

Pápežské misijné diela ďakujú všetkým dobrodincom za modlitby a podporu bohoslovcov v misijných krajinách.

Podporujeme 80-tisíc bohoslovcov v misijných krajinách – výstavbu nových seminárov alebo ich rozširovanie v najchudobnejších krajinách sveta.

„Náš pán farár bol pre mňa veľkým vzorom. Chcel som byť kňazom ako on.“ otec Cletus, kňaz na plagáte, pochádza z Tanzánie a na ceste ku kňazstvu ho podporovali Pápežské misijné diela.

Podporte prípravu kňazov v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike

– šekom Ak potrebujete poštové poukazy (šeky), vyžiadajte si ich na e-mailovej adrese info@misijnediela.sk alebo telefonicky na čísle 02/529 64 916.

– prevodom na účet SK88 0900 0000 0051 4976 4503 (SLSP), variabilný symbol: 300

(do poznámky uveďte svoju adresu alebo e-mail)

– cez QR kód

Nasledovať Božie volanie

Cletus Carol Mzweru žije v Tanzánii. Už ako malý chlapec vedel, že chce zasvätiť svoj život Bohu: „Náš pán farár bol pre mňa veľkým vzorom. Chcel som byť kňazom ako on.“

Jeho sen však takmer stroskotal. Cletus pochádza z chudobných pomerov a jeho rodina nemala dosť peňazí, aby zaplatila štúdium v seminári. V októbri otec Cletus v rozhovore porozprával o svojom povolaní i o tom, ako dnes pôsobí ako kňaz v Tanzánii.

Kedy ste po prvý raz pocítili túžbu stať sa kňazom?

Narodil som sa v hlavnom meste Dar es Salaam. Moja rodina pochádza z Morogoro, vidieckej oblasti Tanzánie. Rodičia sa presťahovali do hlavného mesta, aby si našli lepšie platenú prácu. Rovnako to robí veľa rodín v krajine. Mama sa vždy zapájala do práce v charitatívnych organizáciách. Dlhé roky pôsobila ako dobrovoľníčka u sestier Matky Terezy v Dar es Salaam, kde sa starala o deti v núdzi.

Raz sme išli spolu na Vianoce na svätú omšu. Kostol bol úplne plný, museli sme ostať vonku. Bezpodmienečne som chcel vidieť jasličky zblízka, ale pre množstvo ľudí sa k nim nedalo dostať. Podarilo sa mi to až na omši cez týždeň. Videl som nielen jasle, ale aj miništrantov pri oltári a vtedy som vedel, že chcem byť ako oni.

Po prvom svätom prijímaní som mohol konečne miništrovať. Na omši som potom stál veľmi blízko nášho kňaza a zrazu som pochopil, že existuje aj niečo viac ako byť miništrantom. Náš pán farár bol pre mňa veľkým vzorom. Prišiel som na to, že chcem byť kňazom. Po základnej škole som navštevoval malý seminár a neskôr som mohol ísť do veľkého seminára. Vďaka Bohu, 1. júla 2013 som bol vysvätený za kňaza.

Čo ste robili v rokoch od zasvätenia až dodnes?

Mojou prvou úlohou bolo pracovať v seminári. Pomáhal som hlavne ostatným mladým bohoslovcom nasledovať ich vlastné povolanie. Štyri roky som bol kaplánom v dvoch rôznych farnostiach v Dar es Salaam, kde som poskytoval hlavne psychologické a duchovné poradenstvo. V tomto období som pracoval ako kaplán v nemocnici kardinála Rugambwa. Okrem toho som učil bohoslovcov liturgické spevy a hudbu. Popri svojej pedagogickej činnosti som v seminári inicioval projekty potravinovej sebestačnosti. Vytvorili sme si záhradu, chovali sme sliepky a kravy. Tieto projekty sú mimoriadne dôležité na pokračovanie seminára.

Čo ako kňaz v súčasnosti robíte?

Nedávno ma Konferencia biskupov Tanzánie vymenovala za učiteľa a lektora v novozaloženom veľkom seminári v Nazarethi. Stále som však aktívny v seminári a tiež sa naďalej vzdelávam. Možnosť absolvovať seminár a rozširujúce štúdium mám len vďaka podpore Pápežských misijných diel, za čo som veľmi vďačný.

Čo by ste povedali ľuďom na Slovensku, ktorí podporujú prípravu kňazov v misijných krajinách?

Podporovať rastúce povolania v Tanzánii je dôležité. U nás je veľa seminaristov. Bez finančnej podpory by sa mnohí museli vrátiť domov a nemohli by nasledovať svoje najskrytejšie povolanie.

Čo by ste robili bez podpory Pápežských misijných diel pri vašom bohosloveckom štúdiu? Kde by ste sa zamestnali?

Už počas strednej školy to bolo veľmi ťažké a bez podpory by som ju nedokázal dokončiť. Bez ďalšieho vzdelania by som však nemohol spoznávať svoje povolanie. Teraz by som vykonával prácu, ktorá by ma tak nenapĺňala – zrejme v poľnohospodárstve – a to nie je moje povolanie.

Čo dávate mladým seminaristom?

Mladí seminaristi by mali byť predovšetkým pripravení vzdelávať sa a zveľaďovať to. Ich úlohou je dosiahnuť, aby Cirkev rástla. Práve sa začal nový školský rok. Pracujeme v záujme biskupov a zo všetkých síl pre našu miestnu cirkev. Pomoc a silu na plnenie svojej úlohy čerpám z modlitby.

Čo vás motivuje?

Predovšetkým je to dôvera, ktorú vo mne ľudia majú. Motivuje ma, keď môžem oslovovať ľudí. Som vďačný za to, že Boh mi dal tento dar slúžiť v jeho Cirkvi. Požehnaním je pracovať pre ľudí, ktorí mi ukázali, aká cenná je moja prítomnosť vo farnosti. Chcem robiť dobre druhým a byť im vzorom.

Čo by ste navrhli, aby sa zvýšil počet povolaní v Tanzánii, ale aj na celom svete?

Prial by som si nové povolania a chcel by som motivovať mladých ľudí, aby počúvali svoje vlastné volanie. Mnoho mladých mužov počuje volanie, ale potom im chýba skutočná podpora. Nikto im nepomáha pri spoznávaní tohto povolania a pri jeho nasledovaní. Je dôležité, aby každý pochopil svoje povolanie, aby ho mohol ďalej žiť. Modlitba dáva jasnosť a pochopenie toho, kým človek je.

Prevzaté z missio.at. Pripravila a z nemčiny preložila Mária Buláková.

Sväté omše zo Slovenska slávené v 30 krajinách sveta

V roku 2020 veriaci zo Slovenska mali možnosť pomôcť kňazom v misiách formou odslúženia svätej omše na ich úmysel v misijných krajinách. Celkovo za rok 2020 Pápežské misijné diela prijali a aj odoslali na odslúženie 233 168 omšových milodarov vo výške 1 165 840 €. Počet individuálnych omší: 93 692, novén:  5 674 (51 066 omší), gregoriánskych omší: 2 947 (88 410 omší). Omšové milodary sú požehnaním pre kňazov v Afrike a ľudia na Slovensku si zároveň môžu uvedomiť univerzálnosť Cirkvi, keď títo kňazi predkladajú na oltár úmysly zo Slovenska.

Všetky omšové milodary, ktoré prijali počas roka 2020 Pápežské misijné diela (PMD), boli slávené v týchto krajinách: Angola, Benin, Burkina Faso, Burundi, Čad, Eritrea, Etiópia, Gabon, Ghana, India, Juhoafrická republika, Kamerun, Kongo, Konžská demokratická republika, Lesotho, Libéria, Madagaskar, Mali, Mozambik, Namíbia, Nigéria, Pakistan, Pobrežie Slonoviny, Rovníková Guinea, Rwanda, Sierra Leone, Stredoafrická republika, Tanzánia, Togo, Zimbabwe. Celkovo to bolo 30 misijných krajín. 

Vďačnosť Slovensku vyjadrila aj Kongregácia pre evanjelizáciu národov, cez ktorú sú omšové milodary prerozdeľované: „Modlíme sa a som si istý, že Pán obdarí svojím požehnaním všetkých veriacich, ktorí sa v duchu hlbokej viery a lásky k univerzálnej Cirkvi rozhodli podporovať modlitbou a almužnou kňazov prostredníctvom omšových milodarov. Prosím Vás, aby ste ich za nás pozdravili a vyjadrili im našu živú a modlitebnú vďačnosť. Hneď ako sa situácia ohľadom Covidu dostatočne zlepší, vďačnosť, ktorú prežívame z dynamiky vašej viery a štedrosti, prejavíme aj osobnou návštevou Slovenska.“ Týmito slovami vyjadril vďačnosť Slovensku Generálny sekretár Pápežského misijného diela apoštola Petra, páter Guy Bognon.

Kardinál Tagle: „Pandémia ešte prehĺbila zranenia a nerovnosť vo svete“

Pandémia upozornila na ďalšie typy chorôb, ktoré tu boli už predtým: chýbajúce bratstvo a bariéry, ktoré oddeľujú bohatých a chudobných. Zatiaľčo niektorí majú prístup k najkvalitnejšiemu vzdelaniu, iní nemajú ani školskú učebnicu. Kým niektorí sa chodia liečiť do tých najlepších nemocníc, ďalší nemajú prístup ani len k paracetamolu. Covid-19 k zlepšeniu situácie určite neprispel: zamyslime sa nad najjednoduchšími sanitárnymi opatreniami akými sú umývanie rúk a možnosť samostatného bývania.

V mnohých častiach sveta ľudia nemajú prístup k vode a 6-7 členné rodiny žijú v stiesnených životných podmienkach. Pandémia poukázala na nesprávne stanovené priority ľudstva „je nedostatok masiek, ale financie na zbrane a ďalšie vojnové nástroje nechýbajú,“ povedal kardinál Luis Antonio Tagle, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, počas webinára „Dotknúť sa rán sveta. Viera v čase Pandémie,“ ktorý zorganizovali Františkánsky Festival, misijné vydavateľstvo Editorial Misionera Italiana a františkánsky inštitút Antoniano de Bologna.

Kardinál Tagle v ňom hovoril o ranách dneška a ako sa na ne pozerať s nádejou a perspektívou: „Veľa rôznych zranení máme z našich nesprávnych rozhodnutí, ktoré sme si sami spôsobili. Ďalšie prišli zvonku od iných ľudí, alebo ich zapríčinili ľahostajne a nerovnoprávne nastavené systémy a štruktúry. Rád by som sa vrátil k 27. marcu minulého roka na prázdne Námestie sv. Petra. Počas krásnej modlitby nám Svätý Otec ponúkol veľký dar viery a pripomenul, že vtelenie Ježiša Krista predstavuje Božiu blízkosť pri všetkých, ktorí trpia. Nikto nekráča sám, nikto netrpí sám, nikto sám neumiera. Ježiš Kristus je liekom. Rodia sa v ňom rany lásky: dobrovoľníci, zdravotné a rehoľné sestry, biskupi, laici, ktorí boli a sú ochotní vstupovať na nebezpečné miesta, kde sa môžu infikovať. Ukazujú, že sú ochotní byť ranení láskou a solidaritou. Keď niekto miluje, je ochotný aj prijať zranenia.“

Ako poznamenal kardinál Tagle, hneď po modlitbe 27. marca 2020, zvolal pápež František pracovnú skupinu, aby tak reagoval na potreby najchudobnejších krajín a naplánoval budúcnosť blízkosti po Covide: „Kongregácia pre evanjelizáciu národov, Charita, Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju a ďalšie súčasti Cirkvi boli pozvaní k tomu, aby každý z nich prispel svojím dielom. Naše Dikastérium pre evanjelizáciu národov okrem iného pomáha miestnym cirkvám najmä s takzvanými inštitucionálnymi potrebami, ako sú zabezpečovanie stravy, zdravotnej starostlivosti a základných životných potrieb v misijných krajinách. Charite je zasa zverená misia vzdelávania a odbornej prípravy miestnych komunít, aby boli pripravení čeliť pandémii a tiež pomoc komunitám byť menej závislými na svojej vláde.“


Kardinál Tagle uviedol, že v misii Cirkvi, ktorá presahuje pandemickú pohotovosť, je potrebné dôveryhodným spôsobom reagovať na rastúcu sekularizáciu spojenú s globalizáciou, „ktorá nie je len ekonomickým, ale aj kultúrnym faktom,“ hovorí kardinál. „Nemôžeme sa obrniť štítmi a postaviť zábrany, aby sme ľudí ochránili pred šírením týchto myšlienok. Nie je to problém, skôr výzva, ktorá nás má viesť k tomu, aby sme si svoju vieru vážili.“ Na záver v odpovedi na otázku, týkajúcu sa dohody medzi Svätou stolicou a Čínou, kardinál Tagle povedal: „V otázke Číny som optimistický. Viem, že náš pápež sv. Ján Pavol II. sníval o návšteve tejto krajiny a som si istý, že podobný sen má aj pápež František. Dúfame, že dohoda medzi Čínou a Svätou stolicou, hoci obmedzená a nedokonalá, by otvorila dvere tejto možnosti. Diplomacia s Ázijčanmi je často prekvapujúca. Ak nečakáme otvorené dvere, otvoria sa okná.“

Agenzia Fides – Pápežské misijné diela

Preklad: Lenka Balková

MODLITBA ZA POKOJ V ETIÓPII

Pane Ježišu, s dôverou v tvoje milosrdenstvo myslíme v tejto chvíli na našich trpiacich bratov a sestry v severnej Etiópii.

Pripoj k svojmu utrpeniu na kríži ich fyzické i duševné bolesti, stratu dôstojnosti, nespravodlivosť, bezmocnosť, ktoré zakusujú v brutálnej vojne. Pane Ježišu, toľkokrát nás povzbudzuješ „Nebojte sa!“, posilňuj týchto našich bratov a sestry svojou blízkosťou v ich nevýslovnom strachu, úzkosti a zármutku zo straty blízkych, zo straty mieru.

Pane Ježišu, ty si svojím zmŕtvychvstaním raz a navždy premohol Zlo, posilňuj ich svojou veľkonočnou nádejou a láskou.

Pane Ježišu, ty si Cesta, Pravda a Život, ochraňuj svojou mocnou rukou tisícky nevinných na úteku a milióny Etiópčanov, ktorí sa ocitli v humanitárnej katastrofe.

Pane Ježišu, ty, ktorý si osobitne prítomný v každom trpiacom, požehnávaj tých, ktorí pomáhajú obetiam vojny v Etiópii a hľadajú cesty k pokoju. Prosíme ťa o to na príhovor Panny Márie, Kráľovnej pokoja, Kráľovnej rodín, našej súcitnej Matky.Amen

ETIÓPIA – Zabudnutá vojna v Tigraji

Z etiópskeho regiónu Tigraj, kde od novembra zúri vojna medzi etiópskymi ozbrojenými silami a jednotkami Ľudového oslobodzovacieho frontu (TPLF), prichádza len málo správ.

Saleziáni don Bosca, ktorí tam pracujú, opisujú dramatickú humanitárnu situáciu takto: „Od vypuknutia vojny 4. novembra 2020 zahynulo už veľa ľudí. Prišli o svoj majetok aj domov. Tisíce utekajú pred bombami a streľbou. Sú z nich utečenci a presídlenci vo vlastnej krajine. Ako bohatí, tak aj chudobní postávajú pred našimi dvermi každý deň a prosia o jedlo, aby prežili,“ uvádza pre agentúru News Agency salezián Don Bosca.

„V ten večer, 20. novembra 2020 (keď boje zasiahli mesto Adua), na zemi ležalo veľa tiel bez známok života a zranení sa pokúšali uniknúť vojne. Posledné mesiace sú temné, lebo už dva mesiace tu ľuďom chýbajú elektrické siete, dodávky vody, komunikácie atď. 

Ďakujeme Bohu za to, že v našom areáli máme studňu, z ktorej vďaka generátoru môžu od skorého rána prichádzať tisíce ľudí načerpať si vodu,“ toľko saleziáni don Bosca o vývoji situácie.

Misionárske organizácie robia všetko, čo je v ich silách, aby pomohli vnútorne presídleným osobám, ktoré ‚utiekli do Aduy zo vzdialených miest ako Setit Humera, Kafta Humera, Mereb a Segede‘. 

Presídlencov prijímajú v minimálne 5 centrách zvlášť Misionárky lásky (MC) a Dcéry Márie pomocnice kresťanov (FMA). Sestry a rehoľníci saleziánov don Bosca medzi nimi roznášajú jedlo. Okolo 2 200 až 2 600 ľudí dostane každý deň sendvič. Saleziáni tiež presídlencom poskytujú rôzne ďalšie potrebné zásoby a prosia o finančnú pomoc. Vojna vyvolala veľkú humanitárnu krízu, ktorá postihla najmenej 4,5 milióna ľudí. Celkovo ide o vyše 2 milióny vnútorne presídlených osôb a desaťtisíce utečencov, ktorí hľadajú útočisko v susednom Sudáne. Konflikt by sa mohol rozšíriť aj do iných oblastí Etiópie a susedných štátov Eritrea a Sudán, čo by spôsobilo humanitárnu krízu ešte dramatickejších rozmerov.

Medzičasom, organizácia Lekári bez hraníc odsúdila úmyselné ničenie a rabovanie zdravotných stredísk v Tigraji. Vo svojom vyhlásení pre agentúru Agenzia Fides uvádzajú, že „zo 106 zdravotníckych zariadení, ktoré tímy Lekárov bez hraníc v období od polovice decembra do začiatku marca navštívili, bolo takmer 70% z nich vyplienených a viac ako 30% poškodených. Len 13% zariadení mohlo fungovať normálne“.

(L.M.) (Agenzia Fides)

Preklad: Lenka Balková

SKÚSENOSŤ OTCA CRIPPU S VYSLUHOVANÍM SVIATOSTI ZMIERENIA NA MJANMARSKÝCH HRANICIACH

Marcovou evanjelizačnou témou apoštolátu modlitby pápeža Františka je sviatosť zmierenia: „Aby sme s obnovenou hĺbkou prežívali sviatosť zmierenia a aby sme v nej okúsili bezhraničné Božie milosrdenstvo.“

Pastoračnú starostlivosť sviatosti zmierenia v oblasti Umphang, ktorá sa nachádza v thajsko-mjanmarskom pohraničí, vysluhuje xaverský misionár, otec Alessio Crippa, s cieľom šíriť misionársku činnosť. Územie, ktoré spája dva národy, obývajú Karenovia, jedni z hlavných etnických skupín Mjanmarska. 

Sedemdesiat rokov dlhý Karensko-barmský konflikt hlboko zasiahol miestnu spoločnosť. Obete násilia a karenské rodiny nachádzajú útočisko v blízkosti hraníc s Thajskom v deviatich Centrách pre utečencov a žiadateľov o azyl. Otec Crippa so spolubratmi v nich ponúka duchovnú starostlivosť, ktorú ľudia nesmierne potrebujú. Ľudia túžia po niekom, kto by ich vypočul, venoval im čas a komu by sa bez obáv mohli zdôveriť. „Dôveru určite nachádzajú, keď ich počúvame pri sviatosti zmierenia, nakoľko nejde len o akékoľvek počúvanie. Hoci sa pastoračná služba dostane iba k niekoľkým prítomným katolíkom v tábore, s ostatnými tiež môžeme hovoriť o dialógu zmierenia. V obidvoch prípadoch je podstatným prvkom súcit. Opatrne nahliadneme do minulosti a života druhého. Sviatosť zmierenia na toto posvätné miesto novým spôsobom vstupuje a cez posväcujúce pôsobenie milosti aj uzdravuje,“ vysvetľuje otec Crippa.

„Duch robí z kajúcnika nového človeka a pristúpenie k sviatosti je tak miestom znovuzrodenia. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že ľudia sú schopní pozrieť sa na svoju bolestnú minulosť z nového uhla pohľadu. Vnukne im to Duch a vďaka tomu vidia veci tak, ako sa na nich pozerá Boh. Človek sa potom môže postaviť na nohy a vykročiť s vedomím, že jeho rany sú uzdravené. Je priam neuveriteľné pozorovať správanie ľudí, ktorí sa v minulosti stretli s Otcovým milosrdenstvom. Stanú sa príkladom pre všetkých, sú sprostredkovateľmi zmierenia a bezpečným útočiskom pre iných utečencov s podobným príbehom.

Možnosť prístupu k sviatosti zmierenia alebo poskytnutie duchovnej starostlivosti zmierenia nekresťanom je konkrétny spôsob, akým Boží Duch koná, zvlášť v perifériách, medzi marginalizovanými, vylúčenými ľuďmi a utečencami. Sú z nich obľúbené deti Boha, ktorý za nás zomrel na kríži a vstal z mŕtvych. Pri sledovaní utečencov vidím na ich tvárach rany vzkrieseného Krista, ktoré sa v premenenom novom tele stávajú zdrojom milosti pre všetkých. Ako misionár sa stretávam so skutočnosťou, ktorá ma zarmucuje. No títo zranení ľudia sú misionármi viac než ja, lebo v utečeneckom tábore, v ktorom sú, ponúkajú útechu a zmierenie mnohým ďalším.“

zdroj: ppoomm.va

preklad: Lenka Balková

Etiópsky biskup Tesfaselassie Medhin: „Prosím o modlitby.“

Katolícky biskup z Adigratu, Tesfaselassie Medhin, apeluje na národné a medzinárodné spoločenstvo, aby neodhliadali od brutálnej vojny v etiópskom regióne Tigray. „Deje sa tu humanitárna katastrofa, zabíjanie musí skončiť.“, varuje v rozhovore pre Pápežské misijné diela v Nemecku (MISSIO) Mníchov.

Naliehavo je nevyhnutná podpora liekov a potravín, ktorých distribúcia musí byť možná vo všetkých dedinách a regiónoch Tigray. „Musí byť umožnený prístup medzinárodným mimovládnym organizáciám, aby sa verejnosť mohla dozvedieť pravdu o ďaleko siahajúcom ničení, sexuálnom násilí a o obrovskej núdzi ľudí,“ pokračuje.

„Nachádzame sa v zlej situácii.“

Boje sa nezmenšili ani v piatom mesiaci, informoval biskup. Civilisti boli zabití na mnohých miestach v Tigray, ktoré okupujú armády Etiópie a Eritrey. Okrem toho sa používajú drony. „Nachádzame sa v zúfalej situácii.“, uviedol dlhoročný projektový partner pre Missio Mníchov. Žiada: „Eritrejská armáda musí byť stiahnutá.“

Prvé pomocné dodávky dorazili, zatiaľ však iba na niekoľko miest pozdĺž veľkých a prístupných ciest, uvádza biskup Tesfaselassie Medhin. V mene komunít ďakuje organizáciám, ktoré sa starajú o koordináciu a starajú sa o zásobovanie. 80 percent oblasti je však neprístupných kvôli prebiehajúcim bojom a blokovaniu ciest.

Žiadny kontakt s mnohými farnosťami

Sám biskup nebol v kontakte s farnosťami tri mesiace od konca októbra. Iba nedávno sa mu podarilo skontaktovať niekoľko dedín, stále však nie je možné vymieňať si správy so šiestimi farnosťami. „Z ďalších troch staníc v diecéze na západ od Tigray sme sa dozvedeli, že boli vyplienené a zničené. Nemôžeme sa však k nikomu dostať a nemôžeme posúdiť rozsah škody.“, hovorí.

Žiadosti o pomoc prichádzajú z iných farností. Farnosť mesta Adua požiadala o podporu, pretože už nemá dostatok jedla pre asi 35 000 vnútorne vysídlených osôb, ktoré utiekli pred zúrivými bojmi a vraždami na západe a z niektorých vnútorných častí Tigray.

Podľa biskupa Tesfaselassie Medhin utieklo z pohraničných oblastí na západe do Sudánu viac ako 60 000 ďalších ľudí, ktorí tam hľadajú ochranu. Všeobecne je ťažké zásobovať obyvateľov Tigray, pretože na väčšine miest došlo k zničeniu elektrického vedienia a väčšina bánk je stále zatvorená.

Biskup Tesfaselassie ďakuje z celého srdca všetkým ľuďom, ktorí pri ňom a jeho ľuďoch stoja v tejto hroznej situácii, prostredníctvom modlitieb a praktickej pomoci. On a jeho komunita sa modlili, aby aj Európa prežila koronovú pandémiu a jej následky.

Správy o masakroch

Konflikt medzi vládou v Addis Abebe a Tigrajskou ľudovou oslobodeneckou frontou (TPLF), ktorý mal v Etiópii dlho vplyv, sa začiatkom novembra vojensky vyhrotil. Odvtedy bol Tigray prakticky odrezaný od vonkajšieho sveta. Stále neexistuje pripojenie na internet a telefónne hovory sú opäť možné od nedávna. Odvtedy sa čoraz viac objavujú správy o masakroch civilistov v regióne, kde žije okolo šesť miliónov ľudí. Podľa organizácie Amnesty International eritrejská armáda údajne koncom novembra zabila v meste Aksum stovky ľudí, vrátane mnohých žien. OSN odhaduje, že 4,5 milióna ľudí je závislých od humanitárnej pomoci.

Etiópsky biskup Tesfaselassie Medhin zavítal na Slovensko na pozvanie DOBREJ NOVINY v roku 2017. Na obrázkoch je stretnutie a požehnanie v Pruskom.

Požehnanie damiánskeho kríža

Počas svätej omše na Popolcovú stredu bola v Kaplnke svetla požehnaná ikona milostivého kríža, ktorý písala metodička Pápežských misijných diel na Slovensku, Mária Buláková. Originál kríža objavil svätý František v kostole svätého Damiána. Pod krížom sa začalo obrátenie svätého Františka a tento kríž ho sprevádzal po celý život. Svätý František sa naň pozeral, keď začul Ježišov hlas: „Choď a oprav môj dom!“
V tento deň zároveň začala aktivita PMD – domáca pobožnosť poklony kríža. Kópie kríža s modlitbami svätého Františka boli zaslané do takmer 22 000 domácností na Slovensku. Súčasťou je aj podrobný popis ikony damiánskeho kríža. Kríž pozýva domácnosti k obnove vnútorných chrámov a rodín. Ikona je prežiarená láskou a radostným posolstvom. Nijaká postava pod krížom na ikone netrpí. Týmto spôsobom bola predstavená podstatná skutočnosť Ježišovej smrti, ktorej ovocím je pokoj, viera a láska.
Pohľad Ježiš na kríži si získal svätého Františka a určite chce získať ľudí, aby vstúpili do nového života.