V sobotu, 2. apríla, sa vrátil do Otcovho domu, vo veku nedožitých 96 rokov Mons. Thomas Zeng Jingmu, emeritný a tajný biskup z diecézy Yujiang, v provincii Jiangxi (vnútrozemie Číny).
26. marca na, Bielu sobotu spadol vo svojom dome po záchvate mŕtvice a zistili mu silný otras mozgu. Hospitalizovali ho v nemocnici v Fuzhou, kde ho operovali. Chvíle bolesti sa striedali s jasnými chvíľkami, počas ktorých sa modlieval ruženec a dokonca i žartoval.
2. apríla sa náhle jeho zdravotný stav zhoršil a okolo 22.50 svoju dušu odovzdal Bohu. Pohreb slávil jeho synovec otec Zeng Zhongliang, z diecézy Yujiang spolu s ďalšími asi dvadsiatimi koncelebrujúcimi kňazmi, 6. apríla v jeho rodnej dedine. Tajný miestny diecézny biskup, Jeho E. Mons. Jean Peng Weizhao žije už nejaký čas v domácom väzení.
Mons. Zeng žiadal vo svojom testamente, aby sa jeho pohreb sa slávil v mieste jeho narodenia, v jednoduchosti a aby sa nehovorilo o jeho zásluhách. Zúčastnili sa ho tisíce veriacich, ktorí prišli z celej diecézy, ako aj z iných častí Číny. Bolo to svedectvo veľkej úcty a vďačnosti Božieho ľudu za jeho službu, ktorú vykonával v cirkvi a v diecéznom spoločenstve viac ako 25 rokov.
Zosnulý biskup sa narodil 23 júla 1919 (hoci niektoré zdroje uvádzajú iný dátum) v obci Zengjiacun, v okrese Chongren, v provincii Jiangxi. V roku 1930 vstúpil do seminára vo Wenshan v diecéze Yujiang. V roku 1944 pokračoval svoje štúdiá v Seminári Fuzhou vo Fujian a v roku 1948 bol preložený do Wensheng do Seminára Zhejiang. Za kňaza ho vysvätil 25 marca 1949 Mons. William Charles Quinn, C.M. a následne bol kaplánom a farárom v rôznych komunitách. 13 januára 1990 prijal biskupskú vysviacku z rúk biskupa z Funing Mons. Jacques Xie Shiguang.
Mons. Zeng bol statočný obranca katolíckej náuky a odvážny svedok vernosti cirkvi aj za cenu veľkých obetí. Mnohokrát bol zatknutý a strávil takmer 30 rokov vo väzení. Jeho lásku ku Kristovi, cirkvi a k Svätému otcovi bola pre mnohých veľkým vzorom.
Vo svojom duchovnom testamente prosil o odpustenie za všetky jeho zlyhania, a ďakoval diecéznym kňazom za ich obetavosť a službu. Okrem iného chcel vo svojej rodnej dedine postaviť kostol, ktorý by bol zasvätený Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie ako prejav vďaky za ochranu a za získané milosti.

foto: asianews

V súčasnom svete je 200 miliónov prenasledovaných kresťanov. Od Iraku, cez Sýriu, Nigériu po Pakistan, každý deň média prinášajú správy, ktoré potvrdzujú mnohé epizódy diskriminácie a násilia. Mnohé z nich boli spomenuté 29. apríla v Ríme, pred fontánou di Trevi, ktorá bola pre túto príležitosť sfarbená do červena silnými lúčmi svetla. Tieto červené lúče symbolizovali krv mučeníkov. Fontána bola sfarbená do 2 hodiny ráno, počas ktorej sa na jej čelnej stene premietali obrazy mučeníctva.

Na tomto v podujatí, ktoré malo za cieľ zvýšiť povedomie o týchto faktoch, organizovanej nadáciou pápežského práva Pomoc trpiacej Cirkvi, sa zúčastnili výnimoční svedkovia, ako chaldejskej biskup Aleppa, Mons. Antoine Audo, mesta, ktoré je v týchto dňoch symbolom drámy sýrskych kresťanov. Zaznelo tam aj niekoľko údajov tohto násilia: podľa Mons. Auda, z pol druha milióna kresťanov žijúcich v Sýrii pred vojnou zostalo necelých 500 tisíc. Iba v Aleppe zo 160 tisíc veriacich zostalo 40 tisíc. Práve Mons. Audo prehovoril ako prvý. Žiadal Rím a celý Západ otvoriť oči pred hrôzami posledných piatich rokov, v ktorých žijú obyvatelia jeho mesta. 300 tisíc osôb bolo zabitých, 7 miliónov vnútorne presídlených, ďalších 5 miliónov utečencov v susedných krajinách, 2 milióny detí zbavených možností základného vzdelania. Kresťania v Homse nemajú viac kostoly, kresťania v Malule, kde bolo najviac starobylých svätýň, boli prinútení zutekať… zoznam kresťanských dedín postihnutých a vysídlených osôb je dlhý.

 „Kresťania sú dôležitým prvkom v Sýrii, je to prvok stability a dobrého spolunažívania. Zničiť ich znamená zničiť vzájomné spolužitie a pripraviť pôdu pre fanatizmu a zákon šaríe, „analyzoval Mons. Audo. Destabilizovať Sýriu a rozdeliť ju, vyplieniť majetky kresťanov, ako v Mosule a Ninive, eliminovať ich prítomnosť na Strednom Východe, je cieľom extrémistov. „Aká hanba pre Európu a veľmoci, ktoré nechávajú vyhladiť túto prítomnosť, kresťanskú tradíciu. Aké ekonomické záujmy majú národy v tomto všetkom? „.

Na ceremónii na počesť kresťanských mučeníkov bola prítomná Magdalena Santoro, sestra otca Santora, zavraždeného v Turecku v roku 2006 , ktorá pripomenula duchovné dedičstvo svojho brata. Spomenutí boli tiež zavraždený pakistansky kresťan Shahbaz Bhatti, prvý a jediný katolícky minister v Pakistane, štyri Misionárky Lásky, zavraždené v marci v Jemenskom meste Aden, a 148 študenti z univerzity v Garisse, zavraždení vlani v Keni. K iniciatíve sa pripojil aj chaldejský patriarcha Mons. Louis Sako z Bagdadu: „Pripájame sa k vám v modlitbách, v spoločenstve a jednote s celým kresťanským svetom,“ napísal Mons. Sako vo svojom posolstve.

foto: Avvenire

V nedeľu 24. apríla 2016 cez deň bol v centre  Mosulu  zničený katolícky kostol, známy ako „Kostol Panny Márie Zázračnej, ktorý od dávna spravovali otcovia dominikáni.“ Oficiálne zdroje chaldejského patriarchátu  prisudzujú tento čin svätokrádežného vandalizmu  aktivistom hlásiacim sa k „Islamskému štátu“, ktorí od 9. júna 2014 kontrolujú  mesto. Podľa miestnych zdrojov, džihádisti evakuovali okolie kostola a ešte pred odpálením nálože odniesli z kostola všetko, čo sa dalo vyplieniť. V správe vydanej chaldejským patriarchátom bola vyjadrená bolesť z ďalšieho z mnohopočetných svätokrádežných útokov spáchaným proti kultovému miestu. V správe sú ďalej vyzvaní irackí politici, aby konali rýchlo a tak napomáhali skutočné národné zmierenie, ktoré by uzavrelo brány šíriacemu sa  terorizmu.

Katolícky kostol jedinečným spôsobom charakterizoval profil historického centra mesta Mosul, najmä vďaka vežovým hodinám, ktoré irackým kresťanom darovala cisárovná Eugénia, manželka Napoleona III. Nie je vylúčené, že kostol bol zničený práve preto, že je považovaný za historicky spojený s Francúzskom.

„Údery týchto hodín“, povedala sestra Luigina Sako, predstavená domu Chaldejských  sestier dcér Márie, „ospevovali našu mladosť,  kedy Mosul bolo mestom, kde ľudia spolunažívali v mieri. Spomínam si, že počas našich štúdií, keď sme mali dôležitú skúšku, všetci, kresťania i moslimovia, sme nosili lístočky, na ktorých boli naše prosby o pomoc  k Lurdskej jaskyni, ktorá  bola vedľa kostola, ktorý poznali a uctievali aj naši moslimskí priatelia ako kostol Panny Márie Zázračnej.“

foto: awdnews.com

Ako po minulé roky, tak i v stredu 6. apríla, sa na arcibiskupskom úrade v Trnave uskutočnilo stretnutie Národnej misijnej rady Pápežských misijných diel (PMD) na ktorom sa pod vedením predsedu Komisie pre misie pri KBS Mons. Jána Oroscha zúčastnilo vedenie Pápežských misijných diel (PMD) a diecézni riaditelia PMD. Cieľom stretnutia  je zhodnotenie predchádzajúceho obdobia, tiež plány a zefektívnenie spolupráce v budúcnosti v jednotlivých diecézach.

Stretnutie sa začalo sv. omšou, ktorej predsedal Mons. Ján Orosch a príhovor predniesol národný riaditeľ PMD p. Viktor Jakubov. Na úvod páter Viktor predstavil finančnú správu a správu o činnosti za predchádzajúce obdobie. Program pokračoval zhodnotením minulého roka a plánmi na obdobie 2016/17 podľa jednotlivých najdôležitejších tém.

Stretnutie pokračovalo v interaktívnom dialógu aj po obedňajšej prestávke, v ktorom účastníci hľadali nové možnosti zefektívnenia činnosti spolupráce a propagácie PMD vo farnostiach.  Zaujalo najmä zhodnotenie novej kampane adopcie bohoslovcov z kňazského seminára v Lokosse v Benine, ktorá  PMD rozbehli v minulom roku. Bolo skonštatované, že táto kampaň má v sebe veľký potenciál rozvoja spolupráce s misijnými krajinami. Krátka upútavka a fotografie spestrili program a priblížili život bohoslovcov v tomto misijnom seminári.

Záver stretnutia si účastníci pozreli video a iné materiály o blahoslavenom Oscarovi Arnulfovi ROMEROVI.

foto: Michaela Pobudová

Rozhovor s Chaldejským patriarchom v Iraku: „Sme unavení z láskavých slov, chceme skutky. Máme na Východe svoje poslanie, máme tu byť svedkami.“

Raphael Louis Sako, Patriarcha chaldejskej Cirkvi, najväčšej medzi irackými kresťanmi, nedávno navštívil severný Irak spolu s Viedenským arcibiskupom Christophom Schönbornom. Pri tejto príležitosti poskytol nasledujúci rozhovor.

Patriarcha Sako, v svojich ostatných rozhovoroch viackrát zdôrazňoval potrebu politickej jednoty kresťanov v Iraku, ktorá v posledných voľbách sa predstavilo 9 rôznych zoznamov. Veríte, že vaša výzva bude vypočutá? Ak iné cirkvi nebudú počúvať, Chaldejci sa budú snažiť sústrediť všetko na jeden zoznam, aspoň tí, ktorí majú schválenie od hierarchie?
2. apríla sa uskutoční v Bagdade tretnutie s inými patriarchami a niektorými laikmi zapojenými v politike, aby som im predniesol svoj návrh. Nebude ho ľahké dosiahnuť, pretože niektoré strany a kresťanskí politici sú spojení s hlavnými irackými stranami. Ale ja nevidím žiadne iné riešenie v tejto chvíli ako to, že my musíme mať rovnaký program a rovnako hovoriť, ak chceme ovplyvniť situáciu. Ak to nebudú všetci akceptovať, tak aspoň my Chaldejci, ktorí sme najväčším kresťanským spoločenstvom v Iraku, vytvorme vlastnú jednotnú formáciu.

Americký Kongres prvý a potom Štátny Department, potvrdili, že akcie Daešu tak proti jezidom, ako proti kresťanom sú genocídou, ako to už vyjadril aj Európsky parlament. Ako hodnotíte tento vývoj?

Som trochu znepokojený, že toto vyhlásenie môže byť využité pre nejasné ciele, to jest na ospravedlnenie vojenskej intervencie, alebo ako žiadosť o peniaze zo strany niektorých z nich. Je tu prenasledovanie kresťanov, ktoré mnohých z nich núti utekať zo svojich domovov a miest. Zničenie pamäte na kresťanov v Iraku, to znamená, kostolov a pamiatok, je istá forma genocídy, aj keď naše straty na životoch nie sú porovnateľné s tými, ktoré utrpeli jezidi. Ale teraz by bolo dôležité vyjasniť, aké sú právne dôsledky vyhlásenia o genocíde.

V minulosti, ste vy a iní patriarchovia žiadali, aby sa medzinárodné spoločenstvo zasadilo o právo irackých náboženských menšín, vyhnané zo svojich domovov a území Daešom, v prípade potreby aj so zásahom medzinárodnej polície. Teraz, keď je aktivita Daešu kvalifikovaná ako genocída americkým Kongresom a Európskym parlamentom, dúfate v medzinárodný vojenský zásah?

Isis bude porazený, teraz si už predstavujem aký problém nastane potom. Berúc do úvahy kultúru a postoje, ktoré dominujú v tejto časti sveta, je ľahké predvídať pomstu. A kresťania pochybujú o tom, že sa budú môcť vrátiť do svojich domovov po ich oslobodení, pretože zlyhal vzťah dôvery s mnohými svojimi moslimskými susedmi, ktorí sa spojili s ISIS, zaútočili a obsadili ich ​​majetok. Teda nestačí vojensky poraziť Daesh, taktiež je nevyhnutné, aby medzinárodné spoločenstvo poskytlo dlhodobé záruky. A čo je dôležitejšie, musí byť porazená ideológia, spôsob myslenia, z ktorého sa zrodil Isis, ktorá existuje po celom svete. Ak všetci moslimovia nezmenia zmýšľanie, neprijímú náboženskú a etnickú pluralitu, bude ťažké presadzovať rešpekt k právam všetkých. Musí prísť k oddeleniu štátu a náboženstva vo všetkých krajinách, založiť politické usporiadanie založené na občianských právach.

Nedávno ste vyjadrili svoj ​​nesúhlas voči kresťanských milíciám, ktoré vznikli v niektorých častiach krajiny. Kde sa zrodil váš ​​nesúhlas?

História nás učí, že izolované a identifikované kresťanské milície sa stali terčom násilia. Som proti, pretože chcem chrániť životy týchto dobrovoľníkov: je lepšie aby sa začlenili do národnej armády alebo do Pešmergy (Kurdské milície). Aký má zmysel robiť milície 2-300 mužov s málo  zbraňami? Teraz vzniko šesť, tri závisle od šiitov a tri od kurdov! Nemajú dosť síl oslobodiť kresťanské miesta a ochrániť ich. Navyše som proti sektárskej kultúre, ktorá láka do týchto iniciatív. Takže súhlasím s ozbrojenou obranou, ale integrovanou do oficiálnych ozbrojených síl.

Vlani vo februári ste odmietli zúčastniť sa Národnej konferencie o ochrane mierového spolužitia a boja proti terorizmu a extrémizmu organizovanému irackým parlamentom. Prečo?

Pretože sme už unavení z milých slov, už chceme skutky. Nič sa neurobilo na vyčistenie domovov kresťanov získaných podvodom a zastrašovaním milíciami v Bagdade, a nič sa neurobilo pre zmenu zákona, ktorý núti ku konverzií maloletých detí na islam rodičov tých náboženstiev, ak aspoň jeden z nich konvertuje na islam. Moje gesto mal istý ohlas. Teraz všetci politici vo svojich prejavoch vždy venujú pozornosť právam kresťanov, ktoré musia byť chránené. A na Veľkú noc všetky strany nám poslali pozdrav. Ale skutky stále chýbajú.

V Európe prebieha vo verejnej mienke vážny konflikt a medzi politickými silami, medzi tými, ktorí chcú prijať všetky utečencov z Východu, ktorí zaklopú na dvere nášho kontinentu, a tými, ktorí ich chcú vyhnať. Čo si myslíte o tejto situácii?

Po prvé musíme uznať, že sme obeťami zlej politiky Západu, ktorá zmenila diktátorské režimy na iné režimy, horšie ako tie predchádzajúce. Po druhé, je nutné, aby Európa dobre filtrovala túto utečeneckú vlnu, pretože môžu byť medzi nimi extrémisti a ľudia, ktorí nemajú právo na azyl. Ale predovšetkým, bolo by lepšie, aby nám pomohli všetkým zostať tu. Pokiaľ sa urobia politické reformy, ak sa zaistí spravodlivosť, ľudia nebudú útekať. My pastieri východných cirkví pevne veríme, že kresťania východu sú povolaní vydávať svoje svedectvo tu, musia zostať tu a byť znamením pre všetkých ostatných. Aj Chaldejská cirkev je teraz cirkvou v diaspóre, so státisícami veriacich rozptýlených po celom svete. Ale za 100 rokov cirkev v diaspóry zanikne, bude similovaná. Už druhá generácia nebude hovoriť Aramejský, ale iba anglický. Ak odtiaľto odídemem, je to náš koniec.

Keď ste v novembri 2014 boli v Miláne, povedali ste, že by bolo pekné, keby talianski kresťania zorganizovali verejnú demonštráciu v prospech kresťanov prenasledovaných na východe. V polovici tohoto roku boli organizované sv. omše a malé modlitbové zhromaždenia modlitby ruženca na námestí v niekoľkých talianskych mestách. Žiaden verejný občiansky prejav. Cítite sa z toho sklamaný, alebo nie?

Som rád prejavenej duchovnej solidarite, ale žiada sa aj politická solidarita. Je potrebné vyvinúť tlak na vašich politikov, aby pomáhali našim krajinám, zaistili spravodlivosť pre nevinných, presadzovali ľudské práva nie slovami, ale činmi. Je treba sa tiež obrátiť na vodcov moslimských krajín. Uskutočniť formačné akcie na jednej i druhej strany. Aj to je úloha kresťanov.

 Po týchto dvoch rokoch tvrdých skúšok, ako súdite čnosti kresťanských komunít: vier, nádej a láska sa zváčšili, alebo naopak zmešili?

Jediná sila týchto ľudí je ich viera. A aj nádej nie je mŕtva. Stále sa pýtajú: „Kedy sa vrátime domov?“. Nemôžem im odpoveď, dokonca ani vláda: budúcnosť je v rukách Božích. Naši kresťania majú veľa trpezlivosti, pretože pozerajú na ostatných utečencov, ktorí sú v ešte horšom stave než oni. 4 milióny moslimov a desiatky tisíc jezidov sú vnútorne presídlené osoby, žijú v stanoch a ich územia boli úplne zničené. K týmto ľudským bratom a sestrám sme vyjadrili to, čo sme mohli, lásku. Navštívil som šesťkrát moslimské komunity utečencov z Ramadi, a priniesol som im pomoc, rovnako ako to urobili ostatní biskupi v iných oblastiach krajiny. Jeden imám mi povedal: „Vieme, že sa vás sa nemusíme báť, pretože váš Boh je Bohom lásky.“ Je správne, že myslíme aj na iných, pretože Kristus neprišiel iba pre kresťanov.

Foto: ANSA

Po masakroch v Bruseli a po Paríži s horkou príchuťou uvažuje o tragických udalostiach v belgickom hlavnom meste sýrsko katolícky arcibiskup Jacques Behnan Hindo: „Bohužiaľ nevinní ľudia žnú to, čo európske mocnosti zasiali v Sýrii a Iraku v posledných niekoľkých rokoch.“

Vo svojich úvahach Mons. Hindo, diecézny biskup sýrsko katolíckej arcidiecézy Hassaké-Nisibis, pripisuje vážnu zodpovednosť západoeurópskym lídrom, často ovplyvneným krátkozrakými egoistickými záujmami. „Hlavným geopolitickým cieľom niekoľkých európskych lídrov,“ poznamenáva sýrsky katolícky arcibiskup „bol donedávna pád Assadovej vlády a ich snahou bolo posilňovať aj džihádisticke milície Frontu an-Nusrá , ako ‚umiernených moslimov‘ a kritizovať Rusko za to, že letecky zasahovalo pevnosti týchto milícií s tvrdením, že ruské iniciatívy sa mali obmedzovať iba na jediný cieľ, tkzv. islamský štát (Daeš)“. Navyše podľa arcibiskupa Hindo, viacero západných vlád udržiava až doteraz privilegované vzťahy so štátmi a skupinami podporujúc ich aj finančne, ktoré podporujú teroristické siete.

„Viacerí Európski lídri a Západ,“ pripomína Mons. Hindo „udržujú celé desaťročia privilegované vzťahy so Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi. V posledných desaťročiach zabezpečili týmto krajinám možnosť založiť a aj financovať fond na výstavbu siete mešít po celej Európe, vrátane Belgicka, v ktorých sa káže Wahhábizmus, čo je ideológia, ktorá zamoruje Islam a slúži ako ideologický základ pre všetky džihádistické skupiny. A toto všetko sa deje preto, lebo nad to všetkým zvíťazila ekonomická logika a zmluvy na miliardy dolárov so šéfmi krajín vlastniacimi ropu. Sú to toky peňazí a zdrojov, ktoré zásobujú teroristické centrály“.

Aj európska reakcia na utečeneckú krízu je podľa sýrskeho arcibiskupa príznakom slabosti a zmätku, ktorým čelia európski lídri: „Európa“ poznamenáva Mons. Hindo „v otázke utečencov si zvolila stať sa rukojemníkmi Turecka.

Chápem ťažkosti lídrov Európy, ale podotýkam, že utečenci prijatí v Európe v roku netvoria viac ako 0,2 percenta celej jej populácie, zatiaľ čo v malej krajine, ako je Libanon ich podiel teraz zodpovedá takmer polovici miestneho obyvateľstva.

Chápem aj slzy európskeho komisára pre zahraničnú politiku, ale pripomínam, že už 5 rokov sú v Sýrii a Iraku zabíjaní tisícky moslimov a kresťanov, mužov, žien aj deti. A nikto v Európe nad nimi nezaplače.“

agentúra Fides, 23. marec 2016

Bangalore  – Znepokojenie, rozhorčenie a bolesť nad zbabelým útokom vyjadrujú indickí katolícki biskupi, zhromaždení na svojom plenárnom zasadnutí v Bangalore, ktoré potrvá do 9. marca, v súvislosti s masakrou, ktorá sa udiala 4. marca v Jemene, kde bolo zabitých 16 osôb, medzi nimi štyri rehoľné sestry, ktoré patrili do Kongregácie Misionárok lásky, a jedna z nich bola sestra Anzelma, pochádzajúca z Indie, z diecézy Gumla, v štáte Jharkhand.

Približne 180 biskupi prítomní v pléne Konferencie katolíckych biskupov Indie (CBCI) sa zhromaždili na osobitnej modlitbe za obete masakry, vyjadrujúc hlbokú sústrasť Kongregácii, ktorú založila blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty. „Tieto brutálne útoky na kresťanských misionárov z strany zlomyseľných  ľudí nás neodradia od záväzku slúžiť chudobným a chorým“ vyhlásili. Biskupi tiež vyjadrili znepokojenie a vyzvali na okamžité prepustenie indického saleziána dona Toma Uzhunnaliliho, uneseného a nachádzajúceho sa v rukách teroristov, ktorí vykonali túto strašnú masakru.

V správe Kongregácie Misionárky lásky sa uvádza, že napriek masakry, ktorá sa stala v Jemene,  sestry neopustia svoje poslanie v tejto krajine, ale „budú aj naďalej slúžiť chudobným a núdznym.“ Pripomenuli tiež, že „Matka Tereza bola vždy prítomná v najvzdialenejších kútoch sveta bez ohľadu na miestne okolnosti.“ V Kalkate, v materskom dome, sa sestry zúčastnili na slávení svätej omše za pokoj duší svojich zavraždených spolusestier.

agentúra Fides, 7. marec 2016

JEMEN – Štyri sestry z Kongregácie Misionárok lásky, ktorú založila blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty, boli zavraždené skupinou ozbrojených mužov, ktorí ráno 4. marca 2016 zaútočili na zariadenie pre seniorov a zdravotne postihnuté osoby, v Jemenskom meste Aden. Dve zo zavraždených rehoľníčok pochádzali z Rwandy, jedna z Indie a jedna z Kene. Okrem rehoľníčok boli pri teroristickom útoku zabití aj vodič a najmenej dvaja ďalší pracovníci komunity. Medzi obeťami bolo aj niekoľko seniorov a zdravotne postihnutých osôb. Podľa miestnych zdrojov sa celkový počet obetí pohybuje okolo 16 osôb.

Zatiaľ nie je žiadna správa o saleziánskom kňazovi Tomovi Uzhunnalilimu, ktorý býval v kostole vedľa kláštora sestier. Kostol bol vyplienený, podpálený a kňaz bol pravdepodobne unesený skupinou týchto ozbrojencov.

„Čím je Cirkev bližšie ku Kristovi, tým viac sa podieľa na jeho utrpení,“ povedal biskup Camillo Ballin MCCJ, apoštolský vikár severnej Arábie z rehole Komboniánov a pokračoval: „Preto tento masaker, ktorý bol spáchaný ozbrojeným komandom v Adene, je tiež „znamením toho, že táto Kongregácia je veľmi blízka Ježišovi Kristovi, pretože ten, kto sa približuje k Ježišovi Kristovi približuje sa aj k jeho krížu. Žiadneho kresťana, ktorý zostane ďaleko od Krista sa prenasledovanie nedotkne. Kto však prichádza ku Kristovi, podieľa sa tak na jeho utrpení a na jeho smrti, ale rovnako aj na sláve jeho víťazstva.“

Biskup Ballin, pozval vnímať masaker v Jemene vo svetle skúsenosti mučeníctva, ktoré sprevádza cirkev na jej putovaní dejinami. Vrahovia sa zamerali zaútočiť na bezbranných ľudí, ktorí nikomu neubližovali a nemali nič do činenia s konfliktami, ktoré postihujú danú oblasť. “Zavraždené sestry” dodáva biskup Ballin “darovali svoje životy, aby slúžili seniorom a zdravotne postihnutým ľuďom. Už v roku 1998 boli zavraždené tri Misionárky lásky. Mohol som vidieť ich ranami znetvorené tváre. Na nich môžeme vidieť, že táto Kongregácia skutočne nasleduje Ježiša zblízka, a môže ukazovať cestu aj nám, ktorí patríme do iných rehoľných rodín.”

Ohľadom príčin masakry, vikár Južnej Arábie vyzýva nepodľahnúť manipulácií tých, ktorí chcú kriminalizovať celý Islam bez akéhokoľvek rozlišovania: “Zabíjanie v mene Boha” povedal biskup Ballin „je hrozná vec, ktorú žiadny skutočný moslim nemôže akceptovať. Páchanie týchto neľudských zločinov vykonávajú jednotlivci pod vplyvom ideológie, ktorá totálne narúša štruktúru ľudskej osoby.”

Svätý Otec František nazval masaker v Adene “nezmyselným činom diabolského násilia”, a v posolstve vydanom prostredníctvom Štátneho sekretára Vatikánu, kardinála Pietra Parolina vyjadril túžbu, aby obeta sestier a ich priateľov a spolupracovníkov “prebudila svedomie, viedla k premene sŕdc a inšpirovala všetky strany k tomu, aby zložili zbrane a vydali sa na cestu dialógu.”

foto: fides.org

Prednedávnom bola otvorená internetová stránka informujúca o utrpení, ktoré prežili ešte dnes žijúci svedkovia protikresťanského masakru v Indii, v štáte Orissa, na úrovni sociálnej, súdnej, náboženskej. Tento počin je iniciatívou skupiny aktivistov, právnikov, akademikov, spisovateľov a umelcov, ktorí upozorňujú, že cesta spravodlivosti pre osoby zodpovedné za tento masaker postupuje „slimačím tempom“ a faktický zaisťuje ich beztrestnosť.

Katolícky kňaz z Orissy, páter Ajay Kumar Singh hovorí, že webová stránka www.kandhamal.net, ktorá bola práve spustená bude zdrojom informácií a to tak pre právnu pomoc, ako aj pre tých, ktorí pracujú s pozostalými po masakre a pre všetkých, ktorí chcú pochopiť podstatu týchto udalostí. Bude tiež slúžiť na „zameranie pozornosti na zlyhanie vlád v Orisse a v ostatných štátoch v Indii, aby bola zabezpečená úplná rehabilitácia a odškodnenie obetí.“

Dve vyšetrovacie komisie o násilí v Kandhamale, vymenované predsedom vlády v Orisse, Naveenom Pattnaikom, predstavili svoje správy na konci roka 2015, ktoré však neboli dosiaľ zverejnené. Dôsledkom násilia v Orisse v roku 2008 bolo zabitých asi sto kresťanov, zničených asi 8500 domov a 395 kostolov. Skupiny občianskych aktivistov odhadujú, že počet kresťanských utečencov, navždy vyhnaných zo svojich domovov je viac než 56 000.

foto: fides.org