Archívy autora: adminko26

Misijné dielo detí – metodický tím

Novým rokom 2022 začíname tvorivo a radostne meniť svet. Chceme na Slovensku intenzívnejšie rozbehnúť činnosť Misijného diela detí a potrebujeme dobrovoľníkov do metodického tímu. Jeho úlohou bude plánovať a metodicky pripravovať rôzne materiály a podnety pre Misijné dielo detí. Pred tým, ako sa prihlásiš, dôkladne si prečítaj ciele Misijného diela detí. Tím sa podľa možností stretne dva-trikrát do roka, mnohé veci budeme pripravovať individuálne. Privítame aj inú dobrovoľnícku službu v dome Pápežských misijných diel v Bratislave. Ak si tvorivý/á a radostný/á, môžeš sa prihlásiť prostredníctvom formulára do 20. januára 2022:

– – – REGISTRÁCIA DOBROVOĽNÍKA do tvorivého tímu TU – – –

Misijné dielo detí – Deti pomáhajú deťom

– zverené pod ochranu Dieťaťa Ježiša v Betleheme

– hlavné heslo: Deti pomáhajú deťom

– zapája sa približne 20 miliónov malých misionárov v 120 krajinách celého sveta

CIELE

1. Pomáhať v deťoch prebudiť a postupne formovať misijné povedomie.
2. Viesť deti k spoločenstvu.
3. Motivovať ich k pomoci iným deťom.
4. Formovať misijných animátorov v oblasti rodiny, školy a farnosti.
5. Pripravovať metodické a katechetické materiály pre spomínané tri oblasti.
6. Organizovať Misijný deň detí.
7. Dávať deťom možnosť spoznávať Ježišovu lásku.

Doterajšie aktivity: Malý misionár – slovníček s nálepkami, Adventný kalendár, Večer bez elektriny, Sladká pomoc – dvakrát dobrá čokoláda, hry a hračky pre deti.

Misijné dielo detí na Slovensku podporuje deti v chudobných krajinách – ide o pomoc deťom ulice, o školy, vrty studní, stravovacie programy, o zdravotnú starostlivosť, nutričné programy pre podvyživené deti, o nákup liekov, hygienu detí a o liečbu ich bežných i závažných ochorení.  

MOST – Modlitba, Obeta, Služba, Tvorivosť

Zverené pod ochranu Dieťaťa Ježiša v Betleheme

Zapája sa približne 20 miliónov malých misionárov v 120 krajinách celého sveta.

– – – REGISTRÁCIA DOBROVOĽNÍKA TU – – –

Rehoľníčky v Zimbabwe pomáhajú obetiam obchodovania s ľuďmi

„Hlboko sa ma dotýka utrpenie mladých žien a dievčat, obetí obchodovania s ľuďmi v Kuvajte a iných štátoch Perzského zálivu, s ktorými sa stretávam na našom imigračnom úrade,” hovorí sestra Janice McLaughlin. Je členkou rehoľného spoločenstva Maryknoll, jedného zo zakladateľov Afrického fóra pre katolícku sociálnu náuku, ktoré sa venuje pomoci ženským obetiam obchodu s ľuďmi. „Lukratívne ponuky práce vylákajú tieto ženy do zahraničia, kde sa s nimi zaobchádza neľudským spôsobom. Je preto potešujúce vidieť, že niektorým z nich sa podarilo prekonať spôsobenú traumu.”
V uliciach mesta Harare, metropoly Zimbabwe, sa nachádzajú nástenky plné inzerátov ponúkajúcich voľné pracovné miesta na Strednom východe, v severnej Afrike, Taliansku, Španielsku či v iných európskych krajinách. Najčastejšie ponúkané pozície sú predavačka, upratovačka, čašníčka v hoteli alebo v reštaurácii či kuchárka. V skutočnosti však ide o pascu. Len čo dievčatá dorazia do cieľovej krajiny, vezmú im ich doklady a využívajú ich ako otrokyne alebo ich nútia do prostitúcie.
Takéto praktiky podnietili rehoľné sestry v Zimbabwe organizovať každý mesiac v školách a kostoloch semináre s cieľom zvýšiť povedomie žien. Semináre majú zároveň pomôcť tým ženám, ktoré sa už stali obeťami nehumánneho zaobchádzania. Africké fórum pre katolícku sociálnu náuku poskytuje ženám pomoc vo forme poradenstva či podpory pri opätovnom začlenení sa do rodiny. Podáva tiež pomocnú ruku pri organizovaní svojpomocných projektov žien.
“Obchodovanie s ľuďmi ničí životy mnohých nevinných, najmä mladých žien a dievčat. Aby sme proti nemu mohli úspešne bojovať, je potrebné naše spoločné úsilie.”

Pandémia Covid-19 má však vplyv aj na aj na prácu týchto obetavých rehoľníčok. Obete obchodu s ľuďmi sú ukrátené o osobné poradenstvo z tváre do tváre a mnohé z nich prišli o svoje živobytie. Rehoľné sestry preto začali využívať na komunikáciu so svojimi klientkami moderné technológie, či už telefonické hovory, SMS správy, e-maily alebo aplikáciu WhatsApp.

Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce je na celom svete okolo 40 miliónov obetí obchodovania s ľuďmi, z čoho 25 miliónov je novodobých otrokov a vyše 15 miliónov je obetí nútených manželstiev. Správa OSN udáva ako najčastejšie účely obchodu s ľuďmi sexuálne vykorisťovanie, sexuálne a domáce otroctvo, nútené manželstvá a rôzne druhy nútenej práce.

FIDES – tlačová agentúra Pápežských misijných diel, Preklad: Dominika Salanciová FOTO: archív PMD

V západnej Afrike je ohrozených hladom 59 miliónov ľudí

Preventívne opatrenia, ktorých cieľom je spomaliť šírenie ochorenia Covid-19 v západnej Afrike, môžu mať vážne dôsledky v oblasti zabezpečenia potravy pre tamojšie obyvateľstvo. Prognózy, ktoré sa robili ešte pred vypuknutím pandémie, odhadovali, že počas obdobia sucha (júl a august 2020) bude 21 miliónov ľudí trpieť závažným nedostatkom jedla. Toto číslo sa pravdepodobne drasticky zvýši. OSN uvádza, že počet hladujúcich v západnej a strednej Afrike by sa mohol počas tohtoročného leta zdvojnásobiť či dokonca strojnásobiť. Namiesto pôvodne predpokladaných 21 miliónov by hladom malo trpieť až 59 miliónov obyvateľov.

Približne 50% tamojšej populácie žije pod hranicou chudoby a prežíva len vďaka samozásobiteľskému poľnohospodárstvu a čiernej práci. Obmedzenie pohybu a karanténa majú pre obyvateľov katastrofálne následky, pretože obmedzujú prístup predávajúcich a kupujúcich na trh, vedú k prerušeniu zásobovacieho reťazca a znemožňujú výkon sezónnych poľnohospodárskych prác.
Na druhej strane zatvorenie trhov spôsobilo nadbytok niektorých plodín, ktoré sa nemohli predávať a stávalo sa, že sa nespotrebované kazili priamo na poliach.
Reštrikcie v medzinárodnom obchode zasa spôsobili ťažkosti pri presune potravín z jednej krajiny do druhej v rámci regiónu. Krajiny západnej a strednej Afriky trpia nedostatkom jedla a ak chcú nakŕmiť svojich obyvateľov, sú závislé od dovozu potravín zo zahraničia. Týka sa to predovšetkým obilnín, konkrétne ryže, ktorej domáca produkcia pokrýva len okolo 50% celkovej spotreby. Obmedzenia tohto druhu sú preto dnes jedným z najpálčivejších problémov oblasti subsaharskej Afriky. Súčasná kríza však zároveň ponúka africkým krajinám a regionálnym štruktúram možnosť znova prehodnotiť svoju poľnohospodársku politiku. Ideálnym výsledkom by bolo vytvorenie pružnejšieho potravinového systému, ktorý by bol schopný udržateľne riešiť problémy hladomoru a podvýživy a umožnil lepšie sa pripraviť na budúce krízy.

FIDES – tlačová agentúra Pápežských misijných diel, Preklad: Dominika Salanciová FOTO: archív PMD

Zdravotnícka kríza v Papue-Novej Guinei ohrozuje budúcnosť najzraniteľnejšej časti populácie

Kríza zdravotníckeho sektora v Papue-Novej Guinei sa v posledných mesiacoch stupňuje. Lekári a zdravotné sestry z katolíckych zdravotníckych služieb a zariadení boli od 3. júla nútení buď obmedziť svoju prácu, alebo ju úplne prestať vykonávať. Vláda im totižto od začiatku roka 2020 nevyplatila ich mzdy a potrebné peňažné dotácie.

„Je pochopiteľné, že vláda v čase pandémie a nestabilnej ekonomickej situácie zápasí s finančnými ťažkosťami, je však potrebné stanoviť si priority,“ píše otec Giorgio Licini, generálny tajomník Konferencie biskupov Papuy-Novej Guiney a Šalamúnových ostrovov.

„Problematické sú najmä zdravotnícke služby na vidieku. Cirkev je síce schopná zabezpečiť núdzovú pomoc, avšak bez platov hradených zo štátnej kasy nedokáže zdravotnícke zariadenia udržiavať v chode dlhšie ako jeden rok. Vláda preto nesmie zabúdať na najvzdialenejšie oblasti krajiny. Svet vyjde z pandémie chudobnejší a neostane v ňom žiaden priestor pre chamtivosť. Inak ľudská arogancia vytlačí milióny biednych na okraj spoločnosti a ponechá ich napospas hladu, chorobám a smrti.“

Rôzne kresťanské denominácie spravujú v Papue-Novej Guinei až 50% všetkých zdravotníckych zariadení. Tie sa nachádzajú najmä v dedinách, kde chýba vládna infraštruktúra a sú tak nenahraditeľné pre milióny znevýhodnených občanov v krajine. 

Otec Licini vyzdvihuje aj skutočnosť, že Papua ako jedna z mála krajín neinvestuje veľké čiastky do zbrojenia. Má čo robiť so zabezpečením finančných prostriedkov na základné služby, štátny aparát a budovanie infraštruktúry pre rastúcu populáciu. Každý štát je zodpovedný za osud svojich obyvateľov. Plnenie štátnych záväzkov sa odráža práve v spôsobe, akým sa zaobchádza s marginalizovanými a chudobnými občanmi.

FIDES – tlačová agentúra Pápežských misijných diel, Preklad: Dominika Salanciová FOTO: archív PMD

Pouličné násilie v Sierra Leone – Cirkev vyzýva na pokoj

Nedávna minulosť Sierra Leone sa niesla v znamení občianskej vojny a mnohých ukrutností, preto sa každý akt násilia musí vnímať ako výstražný signál. V priebehu posledných týždňov sa v meste Makeni, centre severnej provincie, objavili násilné zrážky, ktoré po sebe zanechali obete na životoch a mnohých zranených. Cirkev okamžite zareagovala výzvou na pokoj. Apoštolský administrátor Makeni, biskup Natale Paganelli, vyjadril znepokojenie a vyzval na zmierenie skôr, než dôjde ku eskalácii násilia do celospoločenského konfliktu.

Otec Paul Morana Sandi, generálny sekretár Konferencie biskupov Gambie a Sierra Leone, opisuje situáciu v krajine a intervenciu cirkvi nasledovne: „ 17. a 18. júla sa objavili prvé správy o závažných incidentoch medzi bezpečnostnými zložkami a mladými demonštrantmi. Dôvodom bol prenos generátora energie z Makeni do Lungi. Podobné prípady sa vyskytli aj na iných miestach v krajine – v mestách Lunsar a Tomba. Spor medzi políciou a demonštrantmi vyústil až do vyhasenia niekoľkých životov, pričom viacerí ľudia boli zranení alebo prišli o svoj majetok. V súvislosti s týmito prípadmi násilia sa tiež hovorí sa o zasahovaní a vykorisťovaní zo strany rôznych politických frakcií. Vo vysoko polarizovanej spoločnosti Sierra Leone by to nebolo nič prekvapivé. V centre pozornosti je teraz jednak primeranosť reakcie bezpečnostných zložiek, jednak potreba väčšej umiernenosti mladých demonštrantov. Rôzne občianske združenia a skupiny požadujú nezávislé vyšetrenie násilností a prijatie potrebných opatrení, aby sa predišlo podobným incidentom v budúcnosti.“

Katolícka cirkev je vždy veľmi vnímavá na akékoľvek výbuchy násilia a aj tentoraz adresovala obyvateľstvu viaceré výzvy na pokoj a opatrnosť: „Biskup Natale Paganelli, napísal dva pastierske listy, v ktorých pozval všetkých ľudí k dialógu a zmiereniu, čo sú vzhľadom na našu minulosť a krehkú demokraciu veľmi potrebné nástroje. Každého občana Sierra Leone biskup žiada, aby vyhľadával a žil vo svojom živote pokoj a jednotu. Len tie môžu krajine zaručiť rozvoj a prosperitu. Cirkev bude politicky rozdelenému národu aj naďalej hlásať pokoj a zmierenie. Prostredníctvom farností a iných organizácií sa snažíme poukazovať na potrebu dodržiavania zásad právneho štátu. Je tiež absurdné, že takéto incidenty sa objavili v čase, kedy musíme všetky svoje sily zamerať na boj proti epidémii koronavírusu. Ako cirkev spolupracujeme v tomto boji s vládou a s viacerými medzinárodnými inštitúciami a vyzývame všetkých občanov, aby v záujme ochrany svojho zdravia dodržiavali bezpečnostné opatrenia.“

FIDES – tlačová agentúra Pápežských misijných diel, Preklad: Dominika Salanciová FOTO: archív PMD

Národný riaditeľ Pápežských misijných diel v Libanone


“Výbuch nami otriasol a stále objavujeme nových ľudí, ktorí sa stratili v troskách, počet úmrtí denne stúpa. Ale vždy existuje svetlo v temnote. Vďaka Pánu Bohu neexistujú žiadne prípady úmrtia medzi kňazmi, avšak pri explózii prišlo o život veľa mladých dobrovoľníkov z civilnej ochrany. Napriek všetkému je mladá generácia odhodlaná zachrániť Libanon a je to duch, ktorý vzdoruje zlu. 
Modlite sa za nás v tomto ťažkom utrpení, aby nám dal Boh silu a odvahu pokračovať, pretože Libanon je symbolom a jeho úloha na blízkom východe je rozhodujúca.”
Pater Rouphaeil Zgheib, národný riaditeľ.

Patriarcha Rai z Libanonu prosí svet o pomoc po výbuchoch v Bejrúte

„Bejrút, nevesta východu, Bejrút, maják západu, krváca. Ostalo z neho zdevastované mesto, v ktorom sa aj v čase mieru píše scenár krutej vojny.“ Týmito slovami sa začína výzva, ktorú maronitský patriarcha Bechara Boutris Rai adresuje všetkým krajinám sveta po záhadných výbuchoch v Libanone.(označenie záhadné symbolicky použil samotný patriarcha). Výbuchy, ku ktorým došlo v utorok 4. augusta v Libanonskom hlavnom meste a prístave Bejrút, po sebe zanechali vyše stopäťdesiat obetí na životoch a tisícky vážne zranených. Zničujúce explózie rozmetali mesto na kúsky, priniesli so sebou smrť a spúšť, zničili nemocnice, domy, kostoly, mešity, hotely a obchody.

Patriarcha zdôrazňuje, že katastrofa sa odohrala v čase, kedy sa Libanon zmieta v ekonomickej kríze a je na pokraji finančného bankrotu. Z tohto dôvodu nie je krajina schopná čeliť súčasnej situácii a jej obyvatelia žijú v chudobe a biede. 

Cirkev síce ihneď založila naprieč územím Libanonu sieť humanitárnej pomoci, no vzhľadom na obrovský rozsah katastrofy je každá snaha zo strany domáceho obyvateľstva nedostačujúca. Preto patriarcha Rai v mene Cirkvi vopred ďakuje všetkým štátom, ktoré preukázali ochotu pomôcť Bejrútu a prosí všetky bratské a priateľské krajiny, predovšetkým svetové veľmoci a Spojené národy, o okamžitú pomoc pre Bejrút bez akýchkoľvek politických či geopolitických ohľadov a kalkulácií. Pretože „to, čo sa stalo, presahuje politiku a presahuje konflikty. Libanon postihli v posledných rokoch mnohé politické, finančné, ekonomické a bezpečnostné krízy a zaslúži si dostať podporu, aby sa mohol znova postaviť na nohy.“ Podľa patriarchu by najvhodnejším spôsobom pomoci bolo založenie jednotného núdzového fondu pod správou Spojených národov, z ktorého by sa čerpali potrebné finančné prostriedky.

„Prihováram sa k vám,“ uzatvára patriarcha, „pretože viem, že milujete Libanon a že odpoviete na túto výzvu. Obraciam sa na vás, pretože viem, ako veľmi vám záleží na tom, aby Libanon znova nadobudol svoju historickú úlohu v službe ľudstvu, demokracii a mieru na strednom východe a na celom svete.“

Po mohutných výbuchoch, ktoré otriasli Bejrútom poobede v utorok 4. augusta, sa Libanončania vyčerpaní ekonomickou krízou a zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou v súvislosti s Covidom-19, okamžite sústredili na pomoc svojim krajanom. Lekári a zdravotníci otvorili nemocnice a kliniky pre množstvo zranených a majitelia hotelov sprístupnili svoje zariadenia pre ľudí, ktorý počas explózie prišli o svoje domovy. Kláštory, kostoly a mešity sa tiež stali miestom útočiska bezprizorných. Výbuchy zdemolovali aj kancelárie Libanonskej charity.

„Táto bolestivá tragédia,“ píše sa vo vyhlásení libanonskej politickej strany Shiite Hezbollah, „a jej sociálne, ekonomické, humanitárne a zdravotné dôsledky nútia všetky politické sily Libanonu spojiť sa, aby sme spoločne prekonali túto náročnú skúšku.“

FIDES – tlačová agentúra Pápežských misijných diel, Preklad: Dominika Salanciová FOTO: archív PMD

Zimbabwe – „Naučili sme sa, aké dôležité je deliť sa s tým málom, ktoré máme, s tými, ktorí nemajú nič.“

Zimbabwe je prevažne poľnohospodárska juhoafrická krajina so 14 miliónmi obyvateľov. Dlhotrvajúce sucho v rokoch 2018 a 2019 malo pre Zimbabwčanov devastujúce následky a spôsobilo obyvateľstvu závislému na obrábaní pôdy nevysloviteľné utrpenie. V marci 2019 zasiahol krajinu Cyklón Idai, ktorý zničil plodiny zrelé na žatvu a vyhnal tisícky ľudí z ich domovov. Keď sa Zimbabwe začalo pomaly spamätávať zo spôsobených škôd, vypukla epidémia koronavírusu. Situáciu v krajine nám približuje otec Simplisio Manyika, národný riaditeľ Pápežských misijných diel v Zimbabwe.

„Covid-19 bol pre naše zdravotné zariadenia doslova šok a karanténa ešte viac vystupňovala utrpenie chudobných. Zatvorenie kostolov navyše obralo ľudí o duchovnú posilu práve v čase, keď ju najviac potrebovali. Farnosti a diecézy, ktoré čerpali financie na svoju činnosť z príspevkov veriacich, stratili svoje zdroje príjmov. Farmári nemôžu predávať svoje produkty, obchodníci nemajú žiaden príjem a dedinčania, ktorí pracovali v zahraničí a posielali svoj zárobok domov, boli prepustení z práce. Mnohým ľuďom sa život vidí neznesiteľný a nemôžu uspokojiť ani svoje základné každodenné potreby.

V tejto situácii sa Cirkev v Zimbabwe rozhodla osloviť viaceré medzinárodné organizácie s prosbou o pomoc počas mimoriadne náročného obdobia, ktorým si táto krajina v súčasnosti prechádza. Okrem iných inštitúcií zareagovali aj Pápežské misijné diela, ktoré poskytli pomoc zo špeciálneho núdzového fondu určeného na zmierňovanie následkov pandémie vo svete. Časť financií poputuje do rúk Zdravotnej komisie, prítomnej v každej diecéze a zvyšok sa použije na nakŕmenie hladujúcich, ktorých zo dňa na deň pribúda.

Pomoc prišla aj zo strany Katolíckej vzdelávacej komisie, ktorá zásobuje školy vedrami vody na hygienické účely a teplomermi na meranie teploty. Zdravotná komisia zase zabezpečuje pre katolíckych pracovníkov potrebné ochranné pomôcky. Pomocnú ruku podáva aj katolícka Charita, ktorá cestuje naprieč krajinou a daruje potraviny tým, ktorí si ich sami nevedia zabezpečiť.

Prednedávnom sme distribuovali balíčky s jedlom v jednej z najchudobnejších farností v diecéze Harare. Potraviny sa síce rozdeľovali v miestnom katolíckom kostole, no obdarovaní pokrývali celú škálu náboženských vyznaní a prítomní boli aj tamojší politickí vodcovia. Farský kňaz pomáhal rozdeliť jedlo na tri mesiace spolu osemdesiatim rodinám. Všetkých sa dotklo, ako Cirkev nerozlišovala medzi tým, či pomáha kresťanom alebo príslušníkom iných konfesií. Politici boli naplnení vďačnosťou a povzbudzovali prítomných, aby sa „učili od Matky Cirkvi“ (uviedol politik, ktorý sám nie je katolík). Tento príklad je len jeden z mnohých dôkazov toho, že dobročinnosť a evanjelizácia sú dvoma stranami tej istej mince.“

Otec Manyika dodáva, že finančná pomoc od Pápežských misijných diel bola pre diecézy v Zimbabwe veľkou úľavou: „Okrem iného otvorila ľuďom oči a naučila ich porozumieť tomu, aké dôležité je deliť sa s tým málom, ktoré máme, s tými, ktorí nemajú nič.“ Niektoré diecézy spustili program, v rámci ktorého lepšie zabezpečená mestská farnosť pomáha chudobnej dedinskej farnosti vo svojom okolí. V mestách farníci vyzbierajú jedlo a peniaze a následne ich zašlú do „svojej“ dedinskej farnosti. 

„Veríme, že prostriedky z núdzového fondu nám pomôžu zmierniť utrpenie chudobných v Zimbabwe,“ uzatvára otec Manyika.

FIDES – tlačová agentúra Pápežských misijných diel, Preklad: Dominika Salanciová FOTO: archív PMD

Pozdrav srílanského kardinála pre Slovensko

Rád by som sa poďakoval Cirkvi na Slovensku za všetku pomoc, ktorú jej členovia venujú predovšetkým našim misiám na Srí Lanke.

Na druhej strane by sme radi videli kostoly na Slovensku plné života a plné nadšených ľudí, ľudí viery. Lebo tu nejde o kostoly, baziliky, biskupstvá a o hierarchiu – dôležití sú ľudia a ich viera. Toto je dôležité.

Želám Cirkvi na Slovensku, aby bola živou Cirkvou, veľmi oduševnenou a veľmi duchovnou. A ak vám môžeme nejako pomôcť, tak to vždy radi urobíme, predovšetkým prostredníctvom našich modlitieb.

Takisto želám Cirkvi na Slovensku, aby bola veľkorysá, radostná a nekomplikovaná. Aby bola čo možno najjednoduchšia – ako náš Svätý Otec, pápež František. On je predstaviteľom spirituality, ktorej sa učíme.

Sme tradične založení ľudia, máme svoje tradície, ale nie sme ich otrokmi.

Sme ľudia, ktorí sú blízko pri svojom stáde, pretože stádo potrebuje svojich pastierov. A aj vy na Slovensku urobíte dobre, ak budete stáť pri nich.

Cirkvi na Slovensku želáme všetko dobré. 

Ďakujeme.

Kardinál Malcolm Ranjith (Srí Lanka 2020)